Pred desiatimi rokmi, 27. apríla 2014, boli kanonizovaní pápeži Ján XXIII. a Ján Pavol II. Obaja patrili k pontifikom, ktorý sa najvýraznejšie zapísali nielen do cirkevných dejín, ale aj svetového diania.
Samozrejme nám mimoriadne rezonuje Ján Pavol II., aj preto, že je zo susedného Poľska a až tri razy navštívil Slovensko. S jeho menom sa však spája mnoho mimoriadneho. Pápežom bol medzi rokmi 1978 – 2005, čo je tretie najdlhšie obdobie a bol prvý netaliansky pápež od roku 1522, keď Holanďan Adriaan Florenszoon Boeyens sa stal pápežom Hadriánom VI.
Nebola to však vôbec náhoda, ale premyslený krok postaviť na čelo katolíckej cirkvi relatívne mladého kardinála z komunistickej krajiny, veľmi silne kresťansky založeného Poľska. Jeho vplyv bol nezanedbateľný a nepochybne prispel k pádu železnej opony a rozpadu totalitných režimov.
Karol Wojtyla bol veľmi vzdelaným mužom s umeleckým nadaním a nevšednou empatiou a charizmou. Ľudia sa na neho pozerali ako na most zbližujúci rôzne národy a náboženstvá. Jeho viac ako 100 zahraničných ciest pritiahlo veľké množstvá ľudí, niektoré stretnutia boli najmasovejšie v histórii. Týmito cestami prešiel väčšiu vzdialenosť ako ostatní pápeži dohromady.
Na Slovensku bol tri razy a vždy sa stretol s nadšeným prijatím a jeho cesty zanechali hlboký dojem. Pápež Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji s chorobami 2. apríla 2005 a jeho posledné slová boli – Nechajte ma ísť do domu Otca…
Nezabudnime však na Jána XXIII., ktorý sedel na Petrovom stolci v období rokov 1958 – 1963. Patril k najvýznamnejším pontifikom v cirkevných dejinách, a to nielen z duchovného, ale i svetského pohľadu. Pápež s prívlastkami „dobrý pápež“ alebo „červený pápež“ sa významnou mierou podieľal na mierovom usporiadaní politických pomerov vo svete v období studenej vojny a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny v roku 1962. Jeho program aggiornamenta, čiže reagovania na požiadavky doby, dodnes ovplyvňuje dianie v cirkevnom živote.
Zdroj a foto: Wikipédia
