Strečnianski pltníci otvorili tohtoročnú sezónu na rieke Váh. Záujemci si môžu vyskúšať vychýrenú a zaujímavú plavbu okolo skál Margita a Besná a popod dva strečnianske hrady. Sezónu tradične otvorili slávnostne rituálom odomykania rieky.
Vodník Jurko odovzdal kľúče od rieky zástupcovi pltníkov a mohla sa začať jubilejná dvadsiata piata sezóna. Tradícia pltníctva sa viaže k histórii najkrajšieho a najnebezpečnejšieho úseku na rieke Váh. Obyvatelia Strečna boli vychýrenými pltníkmi vždy. Pre nástup železničnej dopravy však pltníctvo prakticky zaniklo. Po šiestich desaťročiach, v roku 1999, ho na Váhu oživili a sezónu slávnostne otvorili aj tento rok. Ľudí vozia už štvrť storočia.
Sedemkilometrová plavba trvá zhruba 50 minút a začína sa na pltisku Bariérová. Umožňuje spoznávanie Strečna a strečnianskej prírody špecifickým prostriedkom, plavbou na plti. Ľudia sem prichádzajú preto, lebo vedia, že Strečno je historicky viazané na pltníctvo a nachádzajú sa tu Margita a Besná. Tie sú zdokumentované v dielach známych umelcov a spisovateľov, básnikov či maliarov.
Viac informácií o plavbách nájdete na https://www.plte-strecno.sk
Takmer tisícročná história
Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 metrov kubických nákladu.
K najstaršiemu písomnému dokladu o pltníctve na našom území patrí zakladacia listina opátstva v Hronskom Beňadiku z roku 1075. Začiatkom 11. storočia už prví osadníci využívali rieku Váh ako dopravnú tepnu a je pravdepodobné, že už vtedy používali plť ako spôsob prepravy dreva i ako plavidlo.
Ďalším obdobím je 16. a 17. storočie príznačné podnikaním. Keďže však hospodársku i politickú situáciu vo vtedajšom Uhorsku negatívne ovplyvňovala osmanská expanzia, plavenie bolo vymedzené len pre vnútorné potreby. Svoje vrcholné obdobie si slovenské pltníctvo užilo v 18. a najmä v 19. storočí, kedy sa realizovali dokonca diaľkové cesty za hranice Uhorska až po Čierne more. Modernej železničnej nákladnej doprave zo začiatku 20. storočia však už riskantný spôsob dopravy na pltiach nedokázal konkurovať.
Rozvoj pltníctva súvisel na území Slovenska s rozmachom ťažby dreva, banskej činnosti i hutného podnikania. Okrem dreva a výrobkov z neho sa postupne po vode prepravoval napríklad aj stavebný materiál, železo, plátno či súkno, hrnčiarsky riad, produkty kožiarov, čipky a tiež potraviny ako soľ, bryndza, syry, ovocie alebo med. Organizovanejšia preprava osôb na pltiach sprevádzanými pltníkmi sa datuje asi od 18. storočia.
Zdroj a foto: SP 21
