Čo priniesla zimná olympiáda

Skončila sa zimná olympiáda v Pekingu. A hoci bola sprevádzaná viacerými neobvyklými súvislosťami, bol to nepochybne veľký sviatok športov na snehu a ľade. Čo z nej zostane najviac v pamäti a aký je jej odkaz?

Na poli športu množstvo skvelých výkonov a zápolení na čele s fantastickou medailovou bilanciou Nórska – a pre Slovensko veľká radosť po víťazstve Petry Vlhovej a bronzu našich hokejistov. Právom si to užíva a oslavuje celý národ, nie ďaleko od pravdy sú však aj odborníci, ktorí hovoria, že tieto úspechy dosiahli nie vďaka, ale napriek systému podpory športu u nás…

Ale nech je akokoľvek, pre mňa osobne aj pre mnohých ďalších bolo to, čo predviedli, hlbokým zážitkom s presahom mimo hranice športu. Petra bola po prvom kole slalomu ôsma a niektorí si hovorili, že druhé kolo ani netreba sledovať. Nasadila však všetko svoje umenie i vôľu a bolo z toho zlato. 

A čo hokejová dráma proti favorizovaným Američanom? Ešte poldruha minúty pre koncom sme prehrávali a odvolali brankára. V nejednom z nás zatrnulo pri nedobrých spomienkach na podobné situácie z minulosti. A do podvedomia sa vkrádala skúsenosť, že nedokážeme byť v takýchto chvíľach podobní až brutálnemu nasadeniu kanadských hokejistov či buldočej povahe futbalistov z Nemecka alebo Británie. Ale stalo sa – a potom sme už verili, že možné je všetko…

Viera vo vlastné sily a schopnosti, zdravé sebavedomie, podložené pripravenosťou – to sú vlastnosti, ktorých by aj v bežnom živote malo byť viac. A pokiaľ ide o šport, nuž konečne by to mala byť motivácia k systému, v ktorom nezaostávame za väčšinou ostatných krajín. Inšpiráciou nech je práve také úspešné Nórsko. Na jednej strane veľká podpora  masového športu, najmä najmladších – ale bez toho, aby ich príliš zavčasu hnali za výsledkami. A na druhej veľmi štedré financovanie najlepších zo strany štátu aj súkromnej sféry. Hádam sa i v našich skromnejších podmienkach dočkáme krokov správnym smerom.

Nemožno však obísť širšie súvislosti tejto olympiády. V čase pandémie musela byť bez divákov,  ktorí nepochybne veľmi chýbali. Po zdravotnej aj organizačnej stránke však toto náročné podujatie Čína zvládla a odpustila si okaté prejavy megalomanstva, čo slúži ku cti a je odkazom pre ďalšie hry. Ale nezabúdajme, že propaganda čínskeho systému prebiehala vo chvíľach pokračujúcej genocídy Ujgurov, potláčania iných názorov a v totalitnom režime, ktorý nielen kontroluje, ale do podrobnosti určuje život každého jednotlivca.

Na to celkom nezabudnime, keď budeme spomínať na túto olympiádu a tešiť sa zo športových zážitkov a našich úspechov. Zoberme si však z nej predovšetkým to  najlepšie a najinšpiratívnejšie. Nie iba pre šport, ale pre život a prístup k nemu.

Miloš Nemeček