Herecká legenda Štefan Kvietik oslavuje 10. mája okrúhle deväťdesiate narodeniny a podľa vlastných slov ďakuje za každý nový prežitý deň v kruhu blízkych. Pre množstvo ctiteľov a ctiteliek jeho hereckého majstrovstva je však navždy zapísaný predovšetkým množstvom svojich divadelných, filmových a televíznych postáv.
S pribúdajúcimi rokmi je čoraz viac nostalgický a myslí na svojich kolegov, ktorí už nie sú medzi nami. Z čiernych myšlienok ho vždy vytrhne potomstvo. V manželstve s pani Evou sa mu narodili dcéry Ivica, Ľubica a syn Martin. Vďaka nemu má dvoch vnukov a dve pravnučky. „Aj keď je obloha zamračená, keď prídu k nám, zasvieti u nás slniečko,“ vyznal sa pre časopis Senior magazín.
Charizmatický slovenský herec, urastený chlap s uhrančivým pohľadom, legendárny Samo Pichanda z Tisícročnej včely, sa narodil v Dolných Plachtinciach pri Veľkom Krtíši. Jeho snom bolo ísť na medicínu, po štúdiu herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave nakoniec pôsobil v Armádnom divadle v Martine a v roku 1959 sa stal členom činohry Slovenského národného divadla.
Jeho doménou boli robustné, psychologicko-realistické postavy (Bačova žena, Električka zvaná túžba, Kráľ Lear, Dvaja…) – celkom ich bolo viac ako tri stovky. Prvú veľkú filmovú rolu získal vo vojnovom filme BOXER A SMRŤ (1962) Petra Solana a filmov odohral skoro päťdesiat. Staršia generácia nezabudne na jeho Baróna von Goldringa (SÁM VOJAK V POLI, 1964) či rozporuplného Pirina z tatranskej drámy Martina Hollého MEDENÁ VEŽA (1970), kde sa blysol vedľa Ivana Rajniaka, Ivana Mistríka a Emílie Vášáryovej.
Dodnes ho môžeme vídať na televíznych obrazovkách: Jakubiskova TISÍCROČNÁ VČELA (1983), ČERVENÉ VÍNO (1972), SKRYTÝ PRAMEŇ (1973) o osudoch levočského Majstra Pavla, Vávrova – Hrubínova ROMANCA PRE KRÍDLOVKU. Rad charakterných, hrdinských a romantických postáv vytvoril aj v rozhlasových hrách domácich i zahraničných autorov. Od roku 1984 vyučoval na VŠMU.
Po roku 1989 na istý čas vstúpil do politiky, dve volebné obdobia (do roku 1994) bol poslancom Slovenskej národnej rady, pôsobil aj ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Odkedy odišiel do hereckého dôchodku a na klinec zavesil aj kariéru v politike vedie nenápadný život v ústraní. Roky vídame Štefana Kvietika na verejnosti len pri výnimočných príležitostiach. Podľa posledných záberov sa však jubilujúci umelec takmer nemení. A predovšetkým sa už nikdy nezmení v množstve svojich nezabudnuteľných postáv…
Zdroj a foto: ČSFD
