Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca si ľudia na celom svete pripomínajú 8. mája. V roku 1828 sa v ten deň narodil Jean Henry Dunant, spolutvorca myšlienky na založenie svetovej organizácie – Červeného kríža.
Spolu so 186 národnými spoločnosťami Červeného kríža a Červeného polmesiaca si ho pripomína aj Slovenský Červený kríž (SČK). Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca umožňuje každý rok upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na osudy ľudí postihnutých vojnovými konfliktami, rôznymi násilnosťami, ale aj katastrofami rôzneho druhu.
Jean Henry Dunant sa narodil v dobre situovanej rodine v Ženeve. Otec s matkou mu predurčili životnú dráhu bankára a obchodníka. Od detstva mal citlivý prístup k chudobným a chorým ľuďom, často im pomáhal. Ako obchodný riaditeľ istej obchodnej spoločnosti sa v júni 1859 vybral po obchodné povolenie za francúzskym cisárom, ktorý tiahol do severnej časti Talianska patriacej vtedy Habsburgovcom. Mladý Švajčiar netušil, čo ho čaká. Pri Solferine sa stretli vojská Napoleona III. a Františka Jozefa. Dunant videl pri severotalianskom mestečku krvácať, trpieť a zomierať vojakov i civilných obyvateľov.
Táto skúsenosť sa podpísala na jeho ďalšom živote – k obchodu sa nebol schopný vrátiť. Začal organizovať pomoc pre ranených a rozhodol sa poskytovať lekársku pomoc trpiacim vo vojnách. Vojnovú udalosť zo severu Talianska popísal v knihe Spomienky na Solferino. Predložil v nej i návrhy, aby sa podobné udalosti viac neopakovali, sú v nej základy budúcich Ženevských konvencií. Knižka sa stala kľúčom, ktorý Dunantovi otváral dvere k mocným vtedajšieho sveta.
Pre založenie Hnutia Červeného kríža sa stal rozhodujúcim rok 1863. Vo februári vznikla v rámci Ženevskej spoločnosti pre verejné blaho komisia, ktorej úlohou bolo v praxi realizovať Dunantovu výzvu napísanú v knihe Spomienky na Solferino. Komisia sa najskôr nazývala Medzinárodný výbor pomoci raneným, neskôr Medzinárodný výbor Červeného kríža. V dňoch 26.10. až 29.10.1863 sa v Ženeve konala medzinárodná konferencia za účasti predstaviteľov 16 národov a položili základy Červeného kríža.
Znakom ranených na celom svete sa stal červený kríž v bielom poli. Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca patrí medzi najväčšie humanitárne organizácie na svete. Pomerne často sa označuje jednoducho „Červený kríž“. Medzinárodné hnutie Červeného kríža sa skladá z troch zložiek – Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), z Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a Národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.
Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca sa riadi siedmimi základnými princípmi, schválenými v roku 1965 vo Viedni na Medzinárodnej konferencii Červeného kríža. Ide o nasledujúce princípy: ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a univerzálnosť. Hnutie združuje približne 15 miliónov dobrovoľníkov. Znakom Červeného kríža, popri „obrátenej“ švajčiarskej zástave, je v islamských krajinách Červený polmesiac. Tretí emblém sa začal používať 14. januára 2007 a je ním Červený kryštál na bielom pozadí. Je znakom izraelských humanitárnych pracovníkov organizácie Magen David Adom (MDA). Označenie ich má chrániť v konfliktných oblastiach.
Prvé stopy o činnosti Červeného kríža na území dnešného Slovenska sa viažu s rokom 1881, keď tu vyvíjal úsilie Uhorský Červený kríž. Jedným z najstarších a najaktívnejších bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici. Novodobá história Červeného kríža na Slovensku sa začala písať vo februári 1919, keď vznikol Československý Červený kríž (ČSČK) ako národná spoločnosť. Prvou predsedníčkou sa stala Alica Masaryková, dcéra prezidenta vtedajšej ČSR Tomáša Garrigua Masaryka. Koncom roku 1919 sa ČSČK stal členom Ligy spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Ženeve.
Slovenský Červený kríž (SČK) za už vyše 90. rokov od vzniku ČSČK pomáhal pri riešení závažných problémov spoločnosti, v boji proti epidémiám, organizoval pomoc do zahraničia, zbierky pre hladujúcich a poskytoval sociálnu pomoc. Po druhej svetovej vojne tisíce ľudí využívali Pátraciu službu Červeného kríža.
Za významnú oblasť svojej činnosti SČK pokladá výchovu a získavanie bezpríspevkových darcov krvi.
V dňoch 8. a 9. mája 1993 sa vo veľkej zasadacej miestnosti Prešovskej univerzity uskutočnilo rokovanie delegátov SČK zo všetkých územných spolkov z celého Slovenska na ustanovujúcom zjazde. Členom Slovenského Červeného kríža sa môže stať ktokoľvek od 5 rokov. Členovia tvoria členskú základňu Slovenského Červeného kríža v jednotlivých zložkách SČK, ako sú miestne spolky SČK, Mládež SČK, Vodná záchranná služba SČK. V súčasnosti eviduje takmer 70 000 členov. Ich činnosť je veľmi záslužná a rozsiahla, osobitným prínosom je humanitárna pomoc bojujúcej Ukrajine a starostlivosť o utečencov najmä v čase začiatku vojny.
Zdroj a foto: SČK, Lekári.sk
