V pondelok 21. augusta si pripomíname 55 rokov od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy a okupácie Československa v roku 1968.
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa nezaobišla bez obetí na ľudských životoch z radov civilného obyvateľstva. Na Slovensku zahynulo v období od 21. augusta do 31. decembra 1968 v dôsledku prítomnosti cudzích vojsk, podľa doterajších poznatkov, celkovo 38 osôb, v celom Československu 108.
Vo vedomí spoločnosti najviac rezonovali prípady ľudí, ktorí prišli o život v prvých dvoch dňoch okupácie, najčastejšie pri priamych stretoch s prechádzajúcimi vojskami. Výstrely pri Univerzite Komenského v Bratislave na poludnie 21. augusta si vyžiadali životy troch ľudí: Danky Košanovej, Jána Holíka a Stanislava Siváka. 22. augusta, počas demonštrácie na Námestí SNP, spustili vojaci streľbu, v dôsledku ktorej zomrel učeň Peter Legner a neskôr zraneniam podľahol aj Jozef Szvityel.
V Poprade sa obyvatelia snažili zastaviť postup tankov zátarasami a následná streľba si vyžiadala život študenta Jozefa Bonka. V Košiciach vyústili ostré protesty proti okupácii do streľby vojsk Varšavskej zmluvy, v dôsledku ktorej prišli o život celkovo siedmi ľudia. Vo Zvolene zahynul robotník Jozef Levák, ktorý si kľakol pred kolónu tankov na cestu. V Detve pri prechode kolóny vojsk hádzali ľudia na okupantov kamene. Odpoveďou bola streľba, v dôsledku ktorej zahynuli Rudolf Gavorník a Štefan Zdechovan. Obete invázie z neskorších dní zahynuli najmä v dôsledku dopravnej nehody s vojenským vozidlom.
Obeťou okupácie však bol celý demokratizačný proces u nás, nasledujúca „normalizácia“ veľmi negatívne zasiahla do vývoja spoločnosti a života mnohých ľudí. Nemali by sme na to zabúdať a pamätníci by súvislosti tejto tragédie mali pripomínať mladším.
