Milan Rúfus
Nedeľná modlitba za otcove ruky
Otcove ruky na večernom stole.
Také sú veľké ako taniere.
O chvíľu pôjde preč –
kúpiť chlieb za mozole.
Iba čo doje zvyšky večere.
Keď mi tie ruky na sobotu vráti,
budeme znova sedieť za stolom
A moja dlaň sa v jeho stratí,
akoby jej tam ani nebolo.
A ja viem veru, čo sa možno stane,
že vyhŕkne mi slza na líčko.
Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane
ako ružové vtáčie vajíčko.
Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.
A bude sa mi, Bože, sladko spať.
Akoby som spal na nebeskej lúke.
A ničoho sa nebudem už báť.
Modlitba za rodičov
Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mami.
Nech ako cesto na chlebík,
im rastú v teple pod rukami.
Podaruj deťom otecka
na každý deň,
nie iba večer.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.
Zachovaj nám ich oboch.
Veď dve ruky máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh,
pre otecka jednu,
druhú mame
V Nedeľnej chvíľke poézie na Deň matiek sme mali krásnu báseň Jána Smreka, venovanú matkám a nedávno na Medzinárodný deň detí zasa tým najmenším. O deťoch aj pre deti nádherne básnil jedinečný Milan Rúfus – a tak keď teraz majú sviatok otcovia, na koho iného sa obrátiť, ako na tohto nášho barda. Nedeľnú modlitbu napísal za otcove ruky, ale keďže ruky máme dve, nuž aj ďalšiu, za oboch rodičov. Obidve s radosťou a láskou prinášame.
O Milanovi Rúfusovi sme už viac razy písali, tak načo pridávať ďalšie slová. Nech hovorí sám básnik…
