Deň otcov je sviatok, ktorý nemá hlboké historické korene, hoci už starí Rimania mali takýto deň vo februári, ale v tento deň si pripomínali len zomrelých otcov. Tento sviatok je v súčasnosti mladší ako Deň matiek, ale nepochybne má svoje miesto. Pripomína význam otca v rodine a dôležitosť oboch rodičov. V rôznych krajinách sa oslavuje v rôznych dátumoch, najčastejšie však v tretiu júnovú nedeľu.
V USA sa prvá oslava Dňa otcov konala vo Fairmonte v Západnej Virgínii. Hoci to bol pôvodne prevažne náboženský sviatok, neskôr získal širší rozmer. Niektorí dodnes dodržiavajú zvyk nosiť červenú ružu na označenie toho, že otec žije, alebo bielu ružu na označenie, že zomrel. V tento deň sú často ocenení aj iní muži – napríklad starí otcovia alebo iní mužskí príbuzní, ktorí prevzali rodičovské úlohy.
Keď sa začala druhá svetová vojna, oslava Dňa otcov sa stala spôsobom, ako si uctiť americké jednotky a podporiť vojnové úsilie. Do konca vojny Deň otcov ešte nebol federálnym sviatkom, ale bol národnou inštitúciou. Napriek širokej podpore sa Deň otcov dlhé roky nestal trvalým štátnym sviatkom. Napokon v roku 1972 prezident Richard Nixon podpísal zákon, ktorý deklaroval, že Deň otcov sa bude sláviť každoročne tretiu júnovú nedeľu. Odvtedy je oficiálnym štátnym sviatkom v USA.
Najobľúbenejším dátumom Dňa otcov je teda tretia júnová nedeľa, čo prijali mnohé krajiny. V Španielsku, Taliansku a Portugalsku sa ale Deň otcov oslavuje 19. marca, čo je sviatok svätého Jozefa, ktorý je patrónom otcov. V Nemecku sa Deň otcov oslavuje v rovnaký deň ako Deň Nanebovstúpenia Pána. V Škandinávii sa tradícia Dňa otcov udomácnila v 30. rokoch minulého storočia tiež na jún, no v roku 1949 sa severské krajiny rozhodli presunúť ho na druhú novembrovú nedeľu.
U nás sa postupne zakotvuje táto tradícia na tretiu júnovú nedeľu. Každý ho môže osláviť svojim spôsobom. Spoločné by však malo byť pripomenutie, že sa týka všetkých otcov aj starých otcov a ich jedinečnej úlohy v rodine.
Zdroj: Wikipédia