Astronomické leto sa tento rok začína na Slovensku a na celej severnej pologuli vo štvrtok 20. júna o 22. hodine 50. minúte stredoeurópskeho letného času. Ide podľa záznamov o najskorší začiatok leta od roku 1796. Týmto momentom slnovratu teda vítame leto.
Najdlhší deň v roku, spojený s letným slnovratom, má významný vplyv na životné prostredie v mnohých ohľadoch. Dlhé slnečné svetlo počas tohto dňa poskytuje rastlinám dostatočnú energiu na fotosyntézu, čo podporuje ich rast a plodnosť, a tým má pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo a ekosystémy. Tento jav tiež ovplyvňuje aktivitu zvierat, ktoré využívajú dlhšie denné svetlo na hľadanie potravy, párenie a starostlivosť o mláďatá, čo môže ovplyvniť rozloženie druhov a interakcie v ekosystémoch. Dlhé slnečné svetlo počas letného slnovratu tiež zvyšuje teploty a má vplyv na teplotnú reguláciu prostredia a vodný cyklus, čo môže mať dôsledky na vodné zdroje a stabilitu ekosystému.
Dlhé dni počas letného slnovratu môžu mať aj širšie dopady na ekosystémovú dynamiku. Zvýšená teplota a dlhšie denné svetlo podporujú rast fytoplanktónu vo vodných ekosystémoch, čo môže mať vplyv na potravinové reťazce. Zvýšený výpar vody z povrchu pôdy a vodných telies môže viesť k suchším podmienkam v niektorých oblastiach, čo môže ovplyvniť dostupnosť vody pre rastliny a zvieratá. Navyše dlhšie dni môžu stimulovať sezónne správanie u zvierat, ako je migrácia vtákov, kvitnutie rastlín a aktivity hmyzu, čo všetko prispieva k dynamike a rovnováhe ekosystémov. Celkovo tento najdlhší deň zohráva dôležitú úlohu v regulácii životných podmienok na Zemi a ovplyvňuje mnoho aspektov životného prostredia, čo má dôležité dopady na ekosystémy a ľudské aktivity.
Dlhá a bohatá história
Letný slnovrat má mnohostranný význam, ktorý sa odráža ako v astronomických javoch, tak v ľudských kultúrach a tradíciách. Tento výnimočný okamih symbolizuje návrat svetla a života, prinášajúci dlhé a teplé dni, čo je často chápané ako obdobie obnovy a nového začiatku pre prírodu aj ľudskú spoločnosť. Tento prírodný zvrat je často oslavovaný rôznymi kultúrnymi udalosťami a rituálmi, ktoré posilňujú puto medzi ľuďmi a prírodou a pripomínajú nám dôležitosť cyklov prírody a vzájomného rešpektu.
Letný slnovrat má dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti. Staroveké kultúry po celom svete sledovali pohyby Slnka a oblohy a mnoho z nich vytváralo monumenty a slávnosti na oslavu tohto významného okamihu. Jedným z najslávnejších príkladov osláv letného slnovratu je Stonehenge v Anglicku, kde Slnko pri letnom slnovrate vychádza presne nad pätou kameňov. V starovekom Egypte bol letný slnovrat spojený s bohom Ra a začiatkom záplav na Níle, čo bolo kľúčové pre poľnohospodárstvo. Severná Európa mala vlastné tradičné ohňové slávnosti, známe ako „Midsummer“, zahŕňajúce zapaľovanie veľkých ohňov, tanca a spevy, ktoré mali zabezpečiť hojnosť a ochranu.
V starovekom Grécku a Ríme bol letný slnovrat spojený s rôznymi náboženskými a kultúrnymi oslavami, napríklad Gréci oslavovali festival Kronia na počesť boha Krona. Mnoho indiánskych kmeňov v Severnej Amerike tiež oslavovalo tento slnovrat rôznymi spôsobmi, napríklad pueblo indiáni z Juhozápadu Spojených štátov vykonávali špeciálne tance a obrady. Tento slnovrat v lete teda predstavuje významný okamih, ktorý bol a je oslavovaný po celom svete rôznymi kultúrami. Tieto oslavy odrážajú hlboké spojenie medzi ľuďmi a prírodnými cyklami a ich úctu k životodarnej sile Slnka.
Zvyky a tradície na Slovensku
Na Slovensku sa najtradičnejším zvykom oslavy letného slnovratu stalo pálenie svätojánskych ohňov počas jednej z najkratších nocí (24. júna) roka. Táto tradícia má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov. Slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sú zväčša sústredené na 24. jún, deň Jána Krstiteľa.
Pohanský obrad sa tak počas dlhých stáročí spojil s kresťanskou tradíciou. V tento deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín a rose pozbieranej na lúke sa pripisovala liečebná moc. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. K oslavám slnovratu patril oheň vo viacerých formách. Dievčatá zakladali ohníčky týždeň pred Jánom, na Jána a po Jáne. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu.
Zdroj: radynavsetko.sk
Foto: Archív