Jiří Suchý bude mať o pár mesiacov 93 rokov a stále rozdáva svoj inteligentný humor, piesne na každú príležitosť aj veľa podnetov na zamyslenie. Hovorí, že už zvoľnil – ale to znamená, že počty vystúpení v divadle Semafor sú mesačne stále na úctyhodnom čísle dvanásť. V tomto roku k nim pribudol aj program, venovaný nezabudnuteľnému Jiřímu Šlitrovi.
Keď sa pozrieme na program divadla Semafor v poslednej dekáde júna, jeho protagonista aj riaditeľ v jednej osobe Jiří Suchý s predstaví tri razy. Dvakrát v trvalke z roku 1968 Poslední Štace a v tohtoročnej novinke Šli tri Šlitři. Ako s hovorí v programe, ide o predstavenie troch tvorivých osobností. A všetkými je Jiří Šlitr – raz ako hudbník, potom maliar a napokon komik.
Jiří Suchý takto spomína a vzdáva hold neuveriteľne tvorivému človeku, s ktorým ho spájalo divadlo, hudba a priateľstvo príliš krátke aj obdivuhodne bohaté desaťročie do jeho nečakanej tragickej smrti na druhý vianočný sviatok roku 1969. Za tých desať rokov zanechali spoločné dielo, ktoré by iným vydalo na niekoľko životov a zostáva živé a prítomné pre ďalšie a ďalšie generácie.
Všetko sa začalo v roku 1959 – áno, divadlo Semafor v tomto roku oslavuje 65. výročie. Boli pri tom samozrejme jeho zakladatelia Jiří Suchý a Jiří Šlitr, ale tiež Miroslav Horníček, Miloš Kopecký, František Filipovský, Waldemar Matuška, Karel Štedrý, Pavlína Filipovská a nohí ďalší, ktorí sa výrazne zapísali nielen do českej, ale aj našej spoločnej kultúry.
Jiří Suchý neraz spomína, že keď navždy odišiel Jiří Šlitr, neveril, že ešte dokáže pokračovať. Všetko zmenila Jitka Molavcová, s ktorou začal spolupracovať necelý rok po Šlitrovej smrti a úspešne pokračujú dodnes, viac než polstoročia. Jiří Suchý oceňuje jej všestranný talent, ktorý ukázala už na začiatku ako dvadsaťročná dievčina a dokazuje aj po tom, čo prekročila sedemdesiatku…
Jiří Suchý jednoznačne odmieta pomenovanie legenda. A napríklad hoci napísal okolo 130 hier, tvrdí o sebe, že nie je dramatik. Ťažko však poprie, že je básnikom – a jeho priateľ, oscarový režisér Miloš Forman ho označuje za najväčšieho súčasného českého básnika. Niet sporu, že mnoho jeho textov je básnicky skvelých formálne aj obsahom, vtipné aj múdre. On sám si hádam najviac váži Jó to jsem ještě žil. Oplatí sa ju znova a znova vypočuť – a aj si text prečítať ako jedinečnú báseň.
V nedávnom rozhovore Jiří Suchý hovorí, že s vekom je predsa len trocha pohodlnejší a občas sa mu večer nechce do divadla – ale stačí prvé vystúpenie na javisko a najmä prvý potlesk a všetko je ako za mladi. A vôbec nie je pohodlný pri svojej zberateľskej vášni a hľadaní prírastkov do jeho zbierok prílb /najstaršia je z roku 1825/, starých fotografií a pohľadníc, maľovaných lyžičiek či svätých obrázkov. Tak nech sa mu v tom a najmä rozdávaní dobrej nálady, vtipu aj múdrosti na javisku ďalej darí…
Zdroj a foto: Divadlo Semafor