Vlado Müller: Impozantný zjav, sýty hlas, veľký talent

Vlado Müller sa zaradil medzi najvýraznejšie postavy slovenského divadla a filmu, to platí v prenesenom aj doslovnom zmysle. Impozantný zjav, sýty hlas, silná energia aj emócia, veľký talent – to charakterizuje jeho osobnosť. A tak ho poznáme z viacerých jeho nezabudnuteľných úloh – Chlap prezývaný Brumteles, Smrť šitá na mieru, Signum Laudis či seriál Přátelé zeleného údolí – to sú tituly známych filmových a televíznych diel, v ktorých sa zaskvel. Na konte má viac než 150 úloh a takmer štvrťstoročie hral na doskách Novej scény v Bratislave. Mohlo to byť oveľa viac, odišiel však príliš skoro, iba pár mesiacov po šesťdesiatke. Je to práve tridsať rokov, čo podľahol chorobe 20. júna 1996 v nemocnici v Malackách.

Vladislav Müller sa narodil 19. marca 1936 v Bratislave. Jeho matka zomrela pri pôrode, prvé roky bol u starej mamy v Ústí nad Labem. Potom žil a vyrastal v Bratislave u otca, ktorý sa druhýkrát oženil. Absolvoval dvojročný odborný divadelný kurz pri konzervatóriu v Bratislave a stal sa členom Krajového divadla v Nitre, absolvoval základnú vojenskú službu ako herec Armádneho divadla v Martine. V Nitre sa zoznámil s hereckou kolegyňou Eliškou, ktorá sa stala jeho prvou manželkou, ich synom je spevák Richard Müller. Spolu s ňou Vlado Müller prešiel do činohry Novej scény v Bratislave, kde pôsobil takmer štvrťstoročie a vytvoril desiatky výrazných postáv.

Prvý raz sa objavil v hudobnom filme Rodná zem, hral v koprodukcii Prerušená pieseň, vo filme Na pochode sa vždy nespieva a v televíznom spracovaní vojnového románu Ladislava Mňačka Smrť sa volá Engelchen. Nasledovala hlavná úloha v mimoriadne úspešnom historickom filme Majster kat. Najvýraznejšie úlohy ponúkol hercovi režisér Martin Hollý, najskôr v dráme Smrť šitá na mieru, ktorá bola hereckým koncertom Vlada Müllera a Milana Kiša. Za herecký vrchol možno považovať postavu kaprála Hoferika vo filme Signum laudis z obdobia prvej svetovej vojny. Hollý za tento film dostal zvláštnu cenu poroty na Filmovom festivale v Karlových Varoch. Srdcia českých i slovenských divákov si získal seriál Přátelé Zeleného údolí, kde stvárnil Vlado Müller postavu lesníka Horynu a jeho priateľstvo s malým chlapcom.

Vlado Müller, skutočný chlap, impozantný zjav so sýtym hlasom, vedel neraz ukázať veľmi hlboký a nefalšovaný cit a to je krásne podané napríklad v príbehu vzťahu starnúceho vplyvného muža a malého chlapca Chlap prezývaný Brumteles. Hlavný hrdina išiel do predčasného dôchodku a tento film uviedli v roku 1982, keď mal Vlado Müller 46 rokov a bol na vrchole svojich osobných aj umeleckých síl. Vtedy on ani nik iný nemohol tušiť, čo sa mu prihodí o niekoľko rokov neskôr.

V roku 1990 utrpel Müller ťažký pracovný úraz v divadle, keď pri záverečnom klaňaní spadol z javiska. Po následnej operácii bedrového kĺbu sa už do divadla nevrátil. Emil Horváth mu ako režisér ponúkol nádhernú postavu Falstaffa v pripravovanej inscenácii Veselých paničiek windsorských v SND. Vlado Müller po niekoľkých dňoch na rozmyslenie odmietol s veľmi čestným odôvodnením, že by nebol schopný po úraze podať plný výkon. Posledný raz stál pred kamerou v roku 1994, kedy spolu s Karolom Machatom a Ladislavom Chudíkom hral v televíznej adaptácii s príznačným názvom Psí život…

Potom väčšinu času trávil Vladislav Müller na chalupe na Záhorí. Druhýkrát sa oženil, jeho manželkou sa stala dlhoročná partnerka Beatrix. Tesne po 60. narodeninách začali herca trápiť zdravotné problémy, chorobe podľahol 20. júna 1996 v nemocnici v Malackách. Mal iba pár mesiacov po šesťdesiatke. To, čo po sebe zanechal, je však obdivuhodné.