Vladimír Durdík: Otcovi i synovi osud nadelil iba 54 rokov

Na slovenskej scéne, ba priamo v Slovenskom národnom divadle sa meno Vladimír Durdík objavilo hneď dva razy. Boli to otec a syn a delilo ich od seba presne štvrťstoročie. Zanechali po sebe množstvo divadelných aj filmových postáv, spoločné mali ešte niečo ďalšie. Osud im nadelil príliš krátky čas, obaja odišli do hereckého neba vo veku 54 rokov. Vladimír Durdík starší zomrel 24. septembra 1978. Jeho syn Vladimír Durdík mladší zomrel v roku 2003 len dva mesiace pred 54. narodeninami. Mal priateľskú a veselú, priam bohémsku povahu, rád sa zabával a aj si rád vypil. Alkohol sa mu stal osudným, lekári mu diagnostikovali cirhózu pečene, ktorej podľahol. Popol otca a syna leží blízko seba v urnovom háji v Bratislave…Levice medzi svojimi rodákmi uvádzajú okrem iného dve známe osobnosti z hereckého sveta, Magdu Pavelekovú a Vladimíra Durdíka staršieho. Popredný herec Slovenského národného divadla sa v tomto meste narodil práve na Nový rok, 1. januára 1924. Nedostal dostatok času, aby svoj robustný prejav naplno rozvinul, napriek tomu zanechal po sebe výraznú stopu v podobe desiatok svojich divadelných postáv. Vytváral ich aj vďaka svojmu sympatickému zjavu a barytónovému hlasu, ktorým sa uplatnil tiež v rozhlase, pri prednese poézie a v dabingu. Pred kamerou významnejšiu príležitosť dostal v pozoruhodnom poviedkovom filme Pieseň o sivom holubovi, hral aj vo filmoch Biela tma, Vlčie diery, Čertova stena, Priehrada, Pole neorané, Tvár v okne, Kým sa skončí táto noc alebo Do zbrane, kuruci!

Vladimír Durdík starší herectvo vyštudoval v Bratislave na konzervatóriu. Už ako mladý herec sa stal členom činoherného súboru SND, potom krátko účinkoval na bratislavskej Novej scéne a až do úmrtia bol opäť členom SND. Presadil sa nielen na divadelných doskách, ale vďaka výraznému hlasu tiež v rozhlase ktorý v tom čase zohrával dôležitú úlohu, známy bol aj umeleckým prednesom. Režiséri dokázali vhodne využívať jeho priamočiary a robustný herecký naturel a prejav, on sa im aj divákom zvykol odvďačiť veľmi poctivým a zemitým herectvom. Bol výrazným predstaviteľom línie realistického herectva.

Jeho filmografia je bohatá, nájdeme v nej okolo stovky titulov, tu však významnejšiu príležitosť nedostal, hádam s výnimkou pozoruhodného poviedkového filmu Pieseň o sivom holubovi. Pred filmové kamery sa dostal v roku 1947 v českom filme Muzikant a v roku 1948 účinkoval opäť v českom filme Biela tma. Hral aj vo filmoch slovenskej kinematografie, napríklad Vlčie diery, Čertova stena, Priehrada, Pole neorané, Tvár v okne, Kým sa skončí táto noc alebo Do zbrane, kuruci! Diváci ho mohli vidieť tiež v televíznych filmoch ako Mŕtvi nespievajú, Hájnikova žena, Strieborný jaguár, Červené víno, Louis Pasteur, Gábor Vlkolinský, Ežo Vlkolinský, Sesternica Beta a iných. Účinkoval aj v seriáloch Parížski mohykáni, Straty a nálezy alebo Útek zo zlatej krajiny.

Vlado Durdík mladší bol všestranným hercom a popri divadelných doskách bol úspešný aj v televíznych inscenáciách a vo filmoch. Zaujal v spracovaní diel Pavla Országha Hviezdoslava Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. Videli sme ho napríklad vo filmoch Katakomby, Červené víno, Ďaleko je do neba či Ohnivé križovatky. Mal priateľskú a veselú, priam bohémsku povahu, rád sa zabával a aj si rád vypil. Alkohol sa mu stal osudným, lekári mu diagnostikovali cirhózu pečene. Podľahol jej 9. marca 2003 v Bratislave.