Spevák Miki Volek zažiaril a padol ako meteor

Spevák Miki Volek bol prvou veľkou československou hviezdou rock and rollu ešte v päťdesiatych rokoch. V čase, keď rock and roll bol u nás protestom proti režimu i provokáciou, on ho skvelým spôsobom spieval. Bol štýlový, vždy neodmysliteľné slnečné okuliare a oblečenie podľa svojich veľkých vzorov z USA a Británie. Na krátky čas zažiaril, stal sa priam ikonou, o pár desaťročí sa stala z neho troska. Keď prišli Beatles, už sa nedokázal prispôsobiť. Utiahol sa, napokon ho našli až pár dní po smrti  14. augusta 1996  v úbohom požičanom byte. Pochovali ho priatelia a kolegovia, veľmi sa angažoval Petr Janda.

Narodil 21. mája 1943 v Uherskom Hradišti  ako Michael Volek. Učil sa hrať na klavír, neskôr na gitare, ale na konzervatórium ho nezobrali. Jeho prvá skupina sa volala Crazy Boys – podľa piesne amerického priekopníka rocku  Billa Haleyho Crazy Man Crazy. Nebol  v skupine spevák, ale hral na sólovú gitaru. Po odchode frontmana Bíbra Šimáka sa spevákom stal Michael – už ako Miki Volek. Publikum ho zbožňovalo a neraz začalo priam šalieť, takmer na každý koncert vtrhli príslušníci Verejnej bezpečnosti. Repertoár tvorili výhradne prevzaté rock‘n‘rollové štandardy, Volek ich naplno prežíval. Okolo krku reťaz a neodmysliteľné čierne okuliare, až do svojej smrti ich na verejnosti nikdy nezložil.

Podľa znalcov však mal výborné rytmické frázovanie a dobrú intonáciu. Skupina sa rozpadla, keď musel narukovať, väčšine vojenskej služby sa však vyhol na psychiatrii. Po návrate v roku 1963 dostal ponuku do skupiny Olympic. Miki Volek bol na vrchole popularity. S Olympicom spieval v Semafore, jeho sláva sa dala porovnať s Matuškom alebo Gottom. Išiel na doraz a občas si pomohol aj fenmetrazínom. V čase nástupu Beatles pôsobil Volek v kapele Olympic. Petr Janda však už s ním nebol spokojný, Miki ešte rok so skupinou koncertoval, napokon odišiel a už si nikdy nenašiel pevnú pôdu pod nohami. Ešte vystupoval na koncertoch s rôznymi skupinami, ale svoj talent rozdroboval a fyzicky sa ničil. Čoraz častejšie siahal po alkohole a rôznych liekoch, výrazne pribral, chodil o barlách…

Po roku 1989 bolo všetko drahšie, nemal ani na nájomné a stal sa bezdomovcom. Utiahol sa, napokon ho našli až pár dní po smrti  14. augusta 1996  v úbohom požičanom byte. Pochovali ho priatelia a kolegovia, veľmi sa angažoval práve Petr Janda. Tragický osud Mikiho Voleka oslovil mnohých tvorcov, napísalo sa o ňom veľa článkov a štúdií, Igor Chaun o ňom nakrútil výborný film. Popri jeho životnom osude, v ktorom veľkú slávu vystriedal prudký pád, by sme si mali pripomenúť jeho miesto v hudobnej histórii. Patril nesporne na špičku umelcov, ktorí otvárali cestu novým žánrom a smerom.

Zdroj a foto: Wikipedia, SME, Pravda, ČSFD, ČT, IMDb, FB