Ctibor Filčík bol hercom hlbokého intelektu aj výrazných emócií

Ctibor Filčík vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv a právom patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského divadelného a filmového umenia. Takmer štyri desaťročia hral na doskách SND a  jeho herecké kreácie patria ku klenotom slovenského divadelníctva. Vrcholný výkon, o ktorom písala divadelná kritika v superlatívoch a pamätníci naň spomínajú s nadšením, podal Ctibor Filčík v Sartrovej dráme Diabol a Pán Boh v roku 1965. Hral vo filmoch Štyridsaťštyri, Kapitán Dabač, Jánošík, Námestie svätej Alžbety, Skrytý prameň, Mŕtvi učia živých a Putování Jana Amose, pozoruhodne stvárnil hlavnú úlohu v ocenenom televíznom filme Krotká.  Bol hercom hlbokého intelektu aj výrazných emócií, osobnosťou so silnou charizmou. Ctibor Filčík  sa narodil 15. augusta 1920, zomrel nečakane 21. novembra 1986 vo veku 66 rokov.

V osobnom živote bol Ctibor Filčík nielen skutočný elegán, ale aj rozhľadeným človekom s výrazným a neraz ostrým  názorom. Svojim postavám, často rozporuplným, negatívnym až cynickým, dokázal dať nečakané rozmery a hĺbku. Hovorieval, že žiť na vavrínoch znamená vždy stagnáciu. Ctibor Filčík sa narodil v Dolných Plachtinciach, pochádzal z regiónu, ktorý dal slovenskému divadlu aj ďalšie výrazné herecké osobnosti: Štefana Kvietika, Júliusa Pántika a Milana Kňažka. Po absolvovaní obchodnej akadémie pracoval ako úradník finančnej stráže. Okrem toho okúsil tiež prácu robotníka, cestára a aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Najviac ho to však ťahalo k divadlu, pôsobil v uznávanom Štefánikovom dramatickom krúžku. Na podnet Andreja Bagara vstúpil v roku 1944 do novovznikajúceho Slovenského komorného divadla v Martine.

Keď v roku 1948 prišiel Filčík do Bratislavy, bol už hercom schopným vytvárať tie najzložitejšie charaktery. Stal sa členom činohry Novej scény SND a po reorganizácii v roku 1951 prešiel do Činohry SND. Na javisku SND ho režiséri často obsadzovali do rozporuplných postáv vyvrheľov či nepriateľov spoločnosti, démonických existencií či čudáckych indivíduí. Vrcholný výkon, o ktorom písala divadelná kritika v superlatívoch a pamätníci naň spomínajú s nadšením, podal Ctibor Filčík v Sartrovej dráme Diabol a Pán Boh v roku 1965, ktorú režijne naštudoval Jozef Pálka. Pre mnohých, ktorí toto predstavenie mali vtedy šťastie zažiť,  jeho výkon dodnes zostáva tým najlepším v modernej histórii slovenského divadla. Nemenej pôsobivé kreácie predviedol tiež v drámach Zbojníci, Don Carlos, v Shakespearovom Kráľovi Learovi alebo v Čechovovom Ujovi Váňovi. Filčíkove herectvo vyniklo i v komédiách, napríklad vo Veselých paničkách z Windsoru, v Čaji u pána senátora, či v Záborského Najdúchovi.

Na striebornom plátne debutoval v budovateľskej komédii Kozie mlieko, nasledovali dramaticky náročné úlohy vo filmoch Štyridsaťštyri, Kapitán Dabač, Jánošík, Námestie svätej Alžbety, Skrytý prameň, Mŕtvi učia živých a Putování Jana Amose. Ctibor Filčík si rovnako cenil  prácu pre televíziu, kde vďaka slávnym bratislavským pondelkom vytvoril mnoho zaujímavých postáv. Herecká kreativita mu otvorila dvere aj do nemeckých televíznych štúdií, kde účinkoval napríklad v Bratoch Lautensackovcoch a v Prípade jasnovidca Hanussena. Zažiaril v  televíznom filme podľa Dostojevského poviedky Krotká, ktorý získal Grand Prix na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carlo. Hoci bol úspešný, kolegovia hovorili, že nikdy nebol spokojný s tým, čo dosiahol.

Ctibor Filčík si úzkostlivo strážil svoje súkromie, ale napriek tomu prenikli na verejnosť informácie o jeho vzťahu s herečkou a režisérkou Magdou Lokvencovou – Husákovou, manželkou v tom čase väzneného Gustáva Husáka, ktorá sa stala osudovou ženou jeho života. Ctibor Filčík zomrel nečakane 21. novembra 1986 v Bratislave vo veku 66 rokov práve v čase, keď na Malej scéne SND exceloval ako slávny starnúci herec v hre Garderobiér. 

Zdroj a foto: Wikipedia, SND, Teraz.sk, ČSFD, STVR,  FB, IMDb