Tá modrosť horských výšin
Vladimír Roy
Tá modrosť horských výšin
mi dušu snami plní
a bystrín modré vlny
v sny srdce ukolíšu,
v dúm nekonečnú ríšu
sa norím v sosien háji,
v šumiacich jedlí taji
očistím zápal citu.
Na krátke okamihy
len veľkosť tvorby cítim,
čo celým zemským bytím
tak utešene prúdi
a lásky cit sa budí
ku žitia skvelým métam,
ku blahu jasným letám
ma vinie túžba mocná.
Bárs sklamanie ma tvrdo
už neraz vrhlo k zemi
a často stál som nemý
nad šťastia čerstvým rovom,
bárs osud kliatby slovom
mi stíhal prácu ducha,
zmrazila hrôzy tucha
svit vrúci v hĺbke útrob,
bárs lásku k pravde sto ráz
divoká rota zlosti,
čo lžou sa chtive hostí,
mi vyrvať chcela z hrudi,
i podvod, čo sa lúdi
s úsmevom sladkým v lícach,
v hviždiacich povíchricach
chcel omámiť mi hlavu,
bárs v stisku ramien, vernosť
čo sľubovali mužne,
som cítil zrady pružné
objemy, bárs i krása,
čo radosť sýtu hlása,
mi liala v kalich skvúci
jed, pokoj srdca rvúci,
chtiac zabiť vieru živú,
bárs horké rozpomienky
sen tichej noci berú
a miernu dušu v šerú
pochybnosť tisnú žiale,
zrak upriem v jasné diale
za vzorom bohatiera,
čo ramä podopiera
o štít, čo kríž má zlatý…
Bo modrosť výšin neba
mi dušu hudbou plní
a riavy čisté vlny
v sny srdce ukolíšu,
v dúm svätých drahú ríšu
sa norím v tichom háji,
čo v lone súlad tají
a večnosť cítim v blízku…
Vladimír Roy /1885 – 1936/ je popri Ivanovi Kraskovi kľúčovou osobnosťou zakladateľskej generácie slovenskej básnickej moderny. Narodil sa o takmer desať rokov neskôr, ale Ivan Krasko ho prežil o viac než dvadsať rokov…
Knižne sa predstavil tiež o viac než desaťročie po Kraskovi, ale v roku 1921 to bolo veľmi výrazne hneď dvomi zbierkami, Keď miznú hmly a Rosou a tŕním. Z tejto druhej je báseň, ktorú prinášame. Jeho tvorba, najmä obraznosť a práca s voľným veršom, ovplyvnila celý rad slovenských básnikov a zaslúžil by si aj dnes viac pozornosti. Vladimír Roy bol veľmi vzdelaný a rozhľadený, ovládal šesť jazykov a preložil viacero významných diel svetovej poetickej tvorby.