Krása tekovského kroja nepozná hraníc. Nejde len o pestrofarebné, naškrobené sukne, či blingáčmi a stužkami prezdobené rohové čepce a svadobné party. Pôvodné kroje boli v mnohom odlišné a aj najstarší pamätníci si na ne už iba chabo spomínajú. Pani Jozefína Mäsiarová z Novej Dediny sa snaží zachovať práve tie. Obdobie lockdownu využila naozaj hodnotne a starodávne kroje pretavila do zbierky krojovaných bábik. A nie hocijakých. Veď, posúďte sami.
Na stole ma víta 22 bábik, každá v inom kroji. Sú tak rôznorodé, až sa mi veriť nechce, že to všetko je kroj tekovský alebo – čilejkársky. Pani Mäsiarová sa zameriava totiž na rôzne, aj staršie verzie tekovského kroja. A to v ženskej mužskej aj detskej podobe. „Išlo mi predovšetkým o starý kroj. Mám fotografiu z roku 1903 z kroniky Tekovskej župy a podľa toho som robila aj staré kroje pre bábiky. Originálny kroj mám z roku 1913 od mojej starej mamy, keď sa vydávala. Mala šíkovú sukňu a biele ručníky. Keď som sa do toho obliekla, aj staré ženy sa ma pýtali, čo to mám za kroj. Už si to nepamätali,” začína svoje rozprávanie pani Mäsiarová.
Úcta ku krojom
Najstaršie kroje sú zachované len na veľmi málo fotografiách. „Trochu som si to aj študovala. Pani Valentová zo SAV robila výskum ešte v roku 1956. Myslím, že je to najhodnotnejšia publikácia, v ktorej je náš pôvodný kroj zachytený. Ak by to vtedy neurobila, my dnes o ňom už nevieme nič,” hovorí.
Úctu ku kroju cítila už v útlom detstve. „Už ako dieťa som mala k nemu obdiv. Teraz cítim vyslovene úctu. Staršie ženy mi rozprávali, čo všetko museli obetovať, kým spravili svojim dcéram výbavu. Jedna kvôli výbave pre dcéru musela predať záhumnicu. A zeme (pozemky) sa voľakedy nepredávali. Navyše si ženy museli nielen kroj ušiť, ale aj utkať látky a dopestovať ľan či konope,” vraví.
„U nás doma sa nešilo, len tvrdo pracovalo. Ku krojom som sa dostala až teraz, na dôchodku. Mám doma malú zbierku krojov. Prvý kus z nej mi darovala moja stará mama. Podala mi čepček so slovami: To si zober, to bol tvojho otcov. Ľudia mi kroje aj venujú, raz som si dokoca našla vrecia plné krojov pred domom. Doteraz neviem, kto ich doniesol. No, ja sa snažím zachrániť najmä výnimočné veci, unikátnejšie prvky kroja. Nedávno som našla maľovaný čepiec. Ešte stále ma má čo prekvapiť,” spomína.
Originálne páriky
Krojované bábiky pani Mäsiarovej sú toho dôkazom. Vytvorila nielen modely ženských krojov, ale aj mužských a detských a spolu tvoria jedinečné páriky. Nájdete tu pôvodný čierny kroj, ale aj kroj zjednodušený, aký nosia ešte dnešné 80-tničky či pôvodné šatočky pre malinké dievčatká. Výnimočné na nich je aj to, že všetky vznikli počas lockdownu, v priebehu troch mesiacov, keď sa nikam chodiť nedalo. „Vôbec som to neplánovala. Nemohla som ísť navštíviť vnúčatá. Dcéra mala okrúhle narodeniny, tak som jej chcela párik krojovaných bábik darovať. Aj obom vnučkám. Tretí som si chcela ušiť pre seba podľa vzoru fotky mojich rodičov z roku 1949. Tvorí ho párik, kde je žena-bábika v ružovom ručníku a v kožuchu,” vysvetľuje.
Neskoršou výrobou látok vo fabrike sa menil aj kroj samotný. Dovtedy prevládala najmä čierna farba. „Prestali sa nosiť košieľky a namiesto nich pulóvre či pletené svetre, už to bolo jednoduchšie. Niektoré odevy na bábikách mi pomáhali vyrobiť kamarátky, sveter napríklad uplietla moja sestra,” hovorí. „Ako malá som často sedávala pri susede, krajčírke. Vedela nádherne šiť aj štepovať na mašine. Často som sa pozerala a učila. Začala som šiť kroje na bábiky, ale ide mi skôr o to, aby sa zachovali modely starodávnych krojov,” rozpráva ďalej.
Pytačky aj Amerikáni
Súčasťou tradičného Čilejkárskeho jarmoku v Novej Dedine býva aj krojová výstava, na ktorej sa pani Mäsiarová pravidelne podieľa. Často je rôzne tematicky zameraná, napríklad Pytačky či Amerikáni. Nie je to však jediná z jej krojovaných aktivít. „V roku 2016 sa v Dome Matice slovenskej v Leviciach uskutočnila výstava strapcových ručníkov. Zozbierali sme ich z deviatich čilejkárskych dedín viac ako 300 a získali tak slovenský rekord. Veď, len ja ich mám koľko doma,” smeje sa pani Mäsiarová. Spolupodieľala sa aj na ďalších výstavách krojovaných bábik aj samotných krojov, ktoré boli vystavené v Tekovskom múzeu a stretli sa s veľkou odozvou verejnosti. Krojovaný svet ostáva hlboko zapísaný v jej srdci, o čom svedčí aj zbierka krojovaných bábik u nej doma, v obývačke.
Zdroj: Slovenská brána 11/2021
