Za približne pätnásť rokov svojej činnosti sa OZ Bagar v duchu svojich stanov a zásad, medzi ktorými na poprednom mieste patria hodnoty vzájomného porozumenia, solidarity a spolupráce, venuje najmä znevýhodneným skupinám občanov.
Napríklad rómskym komunitám a celkom konkrétnej a pomerne početnej komunite z Myjavy. Zorganizovali sme pre ich deti viacero letných táborov, zorganizovali nejedno vystúpenie súboru Khamoro, čo znamená Slniečko. Spolu sme si pripomínali pamiatku rómskeho holokaustu. Neobchádzame ani problematiku národnostných menšín a ich kultúrnych prejavov, spolupráce národnostných a etnických menším navzájom aj s majoritou. Ale v popredí pozornosti OZ Bagar zostávajú seniori a občania so zdravotným znevýhodnením.
Súvislosti starnutia populácie
Prejavuje sa to veľmi výrazne v dvoch dlhodobých projektoch. Slovensko bez barier je nepochybne jedným z najstarších a najznámejších vôbec, má práve dvadsať rokov. Za ten čas nielen rozvíjal svoju pôvodnú myšlienku, odstraňovať materiálne bariéry, ktoré bránia zdravotne postihnutým v plnohodnotnom živote, ale súčasne ju rozšíril na všetky znevýhodnené skupiny a akékoľvek formy bariér, brániace dôstojnému uplatneniu v spoločnosti. Projekt Senior Friendly vstúpi zakrátko do piateho ročníka a reaguje predovšetkým na mimoriadne dôležitý fenomén starnutia populácie a význam medzigeneračnej spolupráce. Okrem toho OZ Bagar každoročne realizuje viacero ďalších krátkodobých projektov a aktivít.
Projekt Zraniteľní v digitálnom veku, realizovaný s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd, reaguje predovšetkým na dva zásadné megatrendy súčasnosti a budúcnosti – už spomínané starnutie populácie a razantný vplyv nových technológií. Týka sa to celej spoločnosti, oboch cieľových skupín však v špecifických podobách. Dodajme, že aj z kvantitatívneho hľadiska sú to pre celú spoločnosť kľúčové výzvy. Veď seniorov je už dnes výrazne viac než milión a ich podiel prudko rastie, počet osôb so zdravotným znevýhodnením sa pohybuje okolo pol milióna. Hovoríme teda o minimálne tretine občanov tejto krajiny.
Ide však aj o kvalitatívny rozmer. Starnutie populácie, demografické zmeny si vyžadujú nové prístupy k dôchodkovému system, zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a vôbec celkovému nastaveniu a mentalite spoločnosti. Je potešiteľné, že priemerný vek u nás pomerne rýchlo rastie. Oveľa menej môžeme byť spokojní s tým, že patríme na chvosť Európy v zdravotnom stave staršej generácie. A starnutie populácie prináša najmä prudký nárast neurodegenertívnych chorôb, demencie, Alzheimera, Parkinsona. To si vyžiada veľké zmeny v starostlivosti o seniorov a osôb so zdravotným znevýhodnením a komplexné prepojenie zdravotníctva a sociálnych služieb.
V mnohom nám môžu pomôcť nové technológie, tie však majú aj svoju odvrátenú tvár. Naše ankety, ktoré sa až pozoruhodne presne zhodujú s prieskumom Asociácie IT spoločností Slovenska, hovoria, že približne polovica seniorov nepracuje s modernými informačnými a komunikačnými technológiami. Tie sú čoraz viac prítomné v našom živote – nesmieme však dopustiť, aby vznikali nové bariéry, ktoré znemožnia nemalej časti seniorov, zdravotne postihnutých občanov a ďalším príslušníkom znevýhodnených skupín plnohodnotné zapájanie do života spoločnosti. Aj tomu sa venuje projekt Zraniteľní v digitálnom veku.
Po celom Slovensku
Po dôkladnej príprave sme ho rozbehli júnovou otváracou konferenciou, ktorá svojim obsahom aj zložením predoslala podobu ďalšieho pokračovania aktivít projektu. Spojila kľúčových aktérov tejto problematiky: štát, reprezentovaný najmä Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, samosprávy na regionálnej aj miestnej rovine, organizácie seniorov a občanov so zdravotným znevýhodnením, poskytovatelia sociálnych služieb. Najmä tieto zložky majú rozhodujúci vplyv na to, ako členovia týchto cieľových skupín žijú dnes a ako sa bude uberať ďalší vývoj. Obdobné zloženie mali neskôr regionálne semináre v Prešove, Trenčianskych Tepliciach a Banskej Bystrici aj záverečná konferencia opäť v Bratislave.
Hoci regionálne rozdiely sú nezanedbateľné a ak zoberieme povedzme Bratislavu a Prešovský kraj, štatistiky hovoria priam o dvoch krajných bodoch, väčšina problémov, skúseností a oprávnených požiadaviek je v podstate zhodná. Aj pri rešpektovaní reálnych možností je skutočnosťou, že podmienky pre život seniorov a osôb so zdravotným znevýhodnením sa síce zlepšili a zlepšujú, v mnohom však nesplňajú očakávania. Zdokumentovali sme aj štatisticky z rešpektovaných medzinárodných zdrojov, že v prepočte na percento hrubého domáceho produktu vo výdavkoch na sociálnu oblasť zaostávame nielen za vyspelými európskymi krajinami, ale tiež za ostatnými členmi V4.
Nejde iba o kvantitívne ukazovatele, ale často aj o systémové nedostatky. V dôchodkovom zabezpečení sa pozitívne opatrenia dostávajú do konfrontácie s populistickými krokmi. V sociálnych službách pokračuje nerovnosť medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi a hoci sa deklaruje priorita opatrovania v domácom či komunitnom prostredí, skutočnosť je doslova opačná. O nedostatkoch v zdravotníctve by sa dalo hovoriť veľmi veľa a stale s nedarí nájsť model dlhodobej starostlivosti, ktorý by spojil potreby zdravotnej aj sociálnej opatery. Tieto a ďalšie výhrady zaznievali pri aktivítách projektu po celom Slovensku.
Rub a líc nových technológií
Samozrejme sme neobišli špecifiká digitálneho veku, rub aj líc nových technológií. Veľmi konkrétne sa zaoberáme rozvojom vzdelávania v digitálnych zručnostiach a pre nemalú skupinu najmä seniorov, ktorí z rôznych dôvodov nepracujú a zrejme ani nebudú využívať informačné a komunikačné technológie, sa do strategických dokumentov podarilo presadiť myšlienku vytvárania “centier prvej digitálnej pomoci”. Súčasne spoločnosti, ktoré sa zaoberajú zvýšením bezpečnosti pre seniorov či pomôckami a zariadeniami pre osoby so zdravotným postihnutím, ukázali pozitívne možnosti technologického napredovania.
V Prešove aj Bratislave sa predstavila košická spoločnosť Antik Telecom, ktorá má aj bohaté medzinárodné skúsenosti. Ukázala, ako za pomoci najmodernejšej, ale súčasne na ovládanie veľmi jednoduchej technológie možno monitorovať určité situácie, v ktorých sa ocitá či už osamelo žijúci senior alebo klient zariadenia sociálnych služieb. Na odvrátenú stranu digitálneho veku poukázala prešovská regonálna agentúra. Pripomenula, že nemálo starších nepracuje s IKT, tento stav však neberie pasívne, ale snaží sa čo najviac z nich vtiahnuť do ovládania týchto technológií.
V Banskej Bystrici zasa tamojšia spoločnosť Velcon ukázala, ako môžu nástroje súčasnej techniky pomáhať občanom so zdravotným znevýhodnením prekonávať bariéry a plnohodnotnejšie sa zapájať do života.
Pri všetkom, čomu sa venuje projekt Zraniteľní v digitálnom veku, je mimoriadne dôležitá občianska participácia a aktivity organizácií, zastupujúcich seniorov a osôb so zdravotným znevýhodnením. Jednoznačne zaznieva, že je veľmi dôležité, aby táto časť tretieho sektora rozširovala svoju členskú základňu aj organizačné a odborné kapacity, intenzívnejšie spolupracovala a aby bolo výraznejšie počuť jej hlas na prospech nielen týchto významných a početných skupín občanov, ale celej spoločnosti.
Juraj Púchlo, manažér publicity projektu
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Občianske združenie Bagar.
