Zabudnutý Jaroslav Drobný, majster sveta v hokeji v drese Československa a víťaz Wimbledonu

Neobyčajný a dramatický bol osud Jaroslava Drobného, majstra sveta v hokeji v drese Československa a víťaza Wimbledonu, ktorý utiekol pred komunizmom a bojoval pod cudzou vlajkou za svoju slobodu. Keď sa v lete roku 1954 nad centrálnym dvorcom vo Wimbledone rozplynula ranná hmla, málokto veril, že 32-ročný veterán s hlbokými jazvami na duši dokáže zastaviť nastupujúcu generáciu. Jaroslav Drobný však nebol obyčajný tenista. Bol to muž dvoch svetov, dvoch športov a neoblomnej vôle.  V roku 1947 vystrieľal Československu historicky prvý titul majstrov sveta v hokeji. Keď po komunistickom prevrate zostal v roku 1949 v cudzine,  jeho úspechy mali byť navždy zabudnuté. Drobný sa stal mužom bez vlasti, azyl mu odmietlo Švajčiarsko i USA, nakoniec mu pomocnú ruku podal egyptský kráľ Farúk. Pod egyptskou vlajkou na tenisovej antuke v Paríži dva razy triumfoval na Roland Garros a napokon v roku 1954 dosiahol ten najväčší,  wimbledonský titul ako prvý tenista z Československa. Jaroslav Drobný zomrel pred štvrťstoročím 13. septembra 2001 a do dejín vošiel ako jediný človek, ktorý bol majstrom sveta v hokeji aj wimbledonským víťazom v tenise.

Jeho detstvo bolo od začiatku späté s pražským ostrovom Štvanica. Jeho otec tam pracoval ako správca tenisového areálu a malý Jarda vyrastal doslova s raketou v ruke. Vtedajšie Československo bolo krajinou, kde zima patrila ľadu. Drobný sa vďaka svojej dravosti a fyzickej sile stal elitným hokejovým útočníkom. Už ako 16-ročný debutoval v národnom tíme a v roku 1947 sa stal kľúčovým strojom na góly, ktorý vystrieľal Československu historicky prvý titul majstrov sveta. Jeho hokejové majstrovstvo bolo uznávané po celom svete. Paradoxne to bol práve hokej, ktorý mu dal jeho najznámejší poznávací znak – tmavé okuliare. Po zranení oka hokejkou musel chrániť svoj zrak pred ostrým slnkom, čo z neho na tenisových dvorcoch urobilo ikonickú, priam filmovú postavu.

Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa život pre slobodomyseľného športovca stal neznesiteľným. Drobný, ktorý miloval svet a slobodu pohybu, cítil, že slučka sa sťahuje. Keď mu v roku 1949 ministerstvo vnútra zakázalo účasť na turnajoch v Spojených štátoch, pochopil, že doma už budúcnosť nemá.

Rozhodujúci moment prišiel v júli 1949 na turnaji vo švajčiarskom Gstaade. Spolu s tenisovým partnerom Vladimírom Černíkom sa rozhodli, že sa do Prahy nevrátia. Doma ho okamžite vyhlásili za vlastizradcu. Jeho meno zmizlo z novín, jeho úspechy mali byť zabudnuté. Jeho hokejoví spoluhráči, ktorí zostali, skončili o rok neskôr v jáchymovských uránových baniach po vykonštruovanom procese.

Po úteku sa Drobný stal mužom bez vlasti. Azyl mu odmietlo Švajčiarsko i USA. Nakoniec mu pomocnú ruku podal egyptský kráľ Farúk. Práve pod egyptskou vlajkou dosiahol svoje najväčšie úspechy na antuke v Paríži, kde v rokoch 1951 a 1952 triumfoval na Roland Garros, ale jeho srdce túžilo po jedinom – po wimbledonskom titule. Keď v roku 1954 Drobný kráčal na wimbledonský centrálny dvorec, mal 32 rokov. V tom čase sa to považovalo za tenisový dôchodok. Mal za sebou dve neúspešné finále a mnohí odborníci písali, že jeho čas vypršal. Finále hral  proti 19-ročnému austrálskemu zázraku Kenovi Rosewallovi. Drobný hral inteligentne, využíval svoj povestný ľavácky servis a čopované údery. Keď napokon zvíťazil v ťažkom štvorsetovom zápase, Londýn šalel. Denník The Times vtedy napísal: „Bolo to víťazstvo charakteru nad vekom a nepriazňou osudu. Žiadny iný hráč si nezaslúžil wimbledonský tanier viac než tento vyhnanec s nezabudnuteľným úsmevom.“

Drobný sa nakoniec usadil v Londýne, kde si otvoril obchod so športovými potrebami. Hoci pre komunistický režim neexistoval, pre svetový tenis bol gigantom a inšpiroval tisíce ľudí. Jaroslav Drobný zomrel pred štvrťstoročím 13. septembra 2001 a do dejín vošiel ako jediný človek, ktorý bol majstrom sveta v hokeji aj wimbledonským víťazom v tenise. Bol to muž, ktorý dokázal, že hranice sú len čiary na mape, ale skutočná sloboda a talent hranice nepoznajú…

Zdroj a foto: Wikipedia, Šport24.sk, Český olympijský tým, FB