Vincent Šikula bol originálny rozprávač neobyčajných príbehov spod Malých Karpát

Prozaik, básnik, autor kníh pre deti a mládež, publicista či dramaturg, ale hlavne originálny rozprávač neobyčajných príbehov z periférie Malých Karpát Vincent Šikula sa narodil a vyrastal na Dubovej, uprostred vinohradov a lesov. Toto prostredie ho naučilo vnímať svet obyčajných ľudí, ich zvyky, nárečie a radosti i starosti. Pochádzal z dvanástich detí, a možno preto si vedel všimnúť aj iných ľudí, ich jazyk a temperament. Dubová a jej okolie boli plné ľudových rozprávačov. Vincent Šikula sa narodil pred 90 rokmi, 19. októbra 1936 v malokarpatskej obci Dubová, neďaleko Modry. Ako absolvent Konzervatória v Bratislave, kde študoval hru na lesný roh, mal veľmi blízko k hudbe, čo sa odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Kniha poviedok Nebýva na každom vŕšku hostinec je koncipovaná ako hudobná skladba. Počas štúdia na konzervatóriu pôsobil ako organista v Ivanke pri Dunaji, po skončení vojenčiny učil v Ľudovej škole umenia v Modre. V tomto kraji sa odohrávajú príbehy z románovej trilógie Majstri, Muškát a Vilma  aj osudy hrdinov z jeho noviel a poviedkových kníh Na koncertoch sa netlieska,  S Rozarkou, Liesky a ďalších. Podľa jeho prózy  Prázdniny so strýcom Rafaelom nakrútil Oto Krivánek film Otec ma zderie tak či tak, hral  v kultovom filme Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade. Havetta nakrútil podľa Šikulovej knihy Nebýva na každom vŕšku hostinec známy film Ľalie poľné. To, čo si v názve svojej knihy Možno si postavím bungalov predsavzal, napokon aj splnil. Vincent Šikula zomrel 19. júna 2001 v bungalove, postavenom na mieste, odkiaľ vidieť nielen jeho rodnú Dubovú, ale aj kus malokarpatského kraja…

Od konca 60. až do začiatku 90. rokov 20. storočia pôsobil striedavo v literárnom časopise Romboid a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Pracoval aj ako dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe, predsedom Spolku slovenských spisovateľov bol v rokoch 1994 – 1999. Dôverne známemu kraju zostal verný aj v literatúre pre deti, najmä v prózach Pán horár má za klobúkom mydleničku a Prázdniny so strýcom Rafaelom. Inšpiroval ho osud slepého predavača kníh Mateja Hrebendu, o ktorom napísal životopisný román Matej. Ako básnik sa predstavil zbierkami Z domu na kopci, Zo zanedbanej záhrady a Bubeník september.

Zdroj a foto: Wikipedia, SLC, Teraz.sk, Pravda, ČSFD, FB, IMDb