Václav Lohniský na želanie matky začal študoval na kňazskom seminári. Vydržal tam dva roky, ale lákalo ho divadlo a tak nastúpil na pražské konzervatórium. Úspešne vyštudoval nielen herectvo, ale aj réžiu. Bol jedným z troch režisérov celkom prvej legendárnej hudobnej komédie Šlitra a Suchého Člověk z půdy v roku 1959, ktorá stála na úplnom začiatku jedinečného príbehu divadla Semafor. Pamätáme si ho najmä ako Hujera v legendárnej komédii Marečku, podejte mi pero alebo v úlohách podliakov či iných záporných postáv, do ktorých ho zaškatuľkovali na základe jeho vzhľadu. V skutočnosti bol celkom iný, bol okrem iného úspešným režisérom, riaditeľom divadla, rád a pekne kreslil a maľoval. Václav Lohniský sa narodil 5. novembra 1920, posledný raz vydýchol 18. februára 1980 uprostred filmovania v Krkonošiach, nemal ani šesťdesiat.
Václav Lohniský sa narodil v mestečku Holice neďaleko Pardubíc. Pôsobil v divadlách v Ostrave a Plzni a v pražskom Divadle pod Palmovkou bol sedem rokov režisérom aj riaditeľom. V priebehu svojho života bol režisérom presne 105 divadelných predstavení, ako to mal dôkladne zaznamenané a aj nakreslené vo svojom zápisníku. Vytvoril spolu 129 divadelných a filmových postáv, tá posledná sa mu stala osudná. Zomrel na infarkt pri nakrúcaní filmu Krakonoš lyžníci v Krkonošiach.
Medzi dovtedajšími úlohami bol zrejme najznámejší Hujer z filmu Marečku, podejte mi pero. Ďalšími boli napríklad Smrťák v rozprávke Dařbuján a Pandrhola, docent Chocholoušek v komédii Jáchyme, hoď ho do stroje! alebo hrobár Jaroš v psychologickom filme režiséra Františka Vláčila Dým bramborové natě. Osud mu nedoprial, aby ich zahral či režíroval viac…
Zdroj a foto: Wikipedia, korzar.sme.sk, ČSFD Holice, IMDb
; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)
