Svetový deň astmy a čo chceme na Slovensku

Pre väčšinu z nás je dýchanie niečo také prirodzené, že o tom ani nerozmýšľame. Pre milióny ľudí s diagnózou astma je však každý nádych niekedy malým víťazstvom. Svetový deň astmy, ktorý sa organizuje pod záštitou Globálnej iniciatívy pre astmu každoročne 5. mája, nám pripomína, že hoci je astma nevyliečiteľné ochorenie, pri správnej kontrole a liečbe nemusí byť prekážkou v dosahovaní snov. Tento deň spája pacientov, lekárov a verejnosť, aby spoločne búrali mýty a hľadali cesty k čistejšiemu vzduchu a zdravším pľúcam. Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Pri kontakte so spúšťačom sa sliznica priedušiek zapáli, opuchne a začne produkovať nadmerné množstvo hlienu. Svaly okolo dýchacích ciest sa stiahnu, čo spôsobí ich zúženie. Výsledkom je známe pískanie na hrudníku, kašeľ, pocit tlaku a dušnosť. Príčiny vzniku astmy sú kombináciou genetiky a vplyvov prostredia. Zatiaľ čo niekto sa s predispozíciou narodí, u iného môže astmu spustiť dlhodobé vystavenie smogu, stresu alebo neliečená alergia. Dôležité je vedieť, že astma nie je nákazlivá a postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. Vo svete ich je takmer 400 miliónov, na Slovensku do 100 tisíc.

Slovensko: Nové odborné usmernenie

Počet pacientov s alergickými ochoreniami a astmou na Slovensku dlhodobo rastie. Aj preto odborníci pripravili nové odborné usmernenie. Vzniklo v spolupráci alergológov a pediatrov a prináša jednotný postup pre diagnostiku a liečbu alergickej nádchy u detí. Zameriava sa najmä na včasné rozpoznanie ochorenia v ambulancii pediatra a jeho následný manažment v spolupráci so špecialistom. Cieľom je zachytiť ochorenie čo najskôr, účinne ho liečiť a predchádzať jeho progresii do astmy. Zároveň je jeho cieľom zabezpečiť čo najväčšiemu počtu detských alergikov včasný prístup k jedinej príčinnej liečbe alergií – alergénovej imunoterapii.

Neliečená, nesprávne liečená alebo neskoro diagnostikovaná a neskoro liečená alergia totiž môže viesť k rozvoju astmy.

„Ak alergické ochorenie zachytíme včas a nastavíme správnu liečbu, vieme výrazne znížiť riziko jeho zhoršenia a prechodu do astmy. Kľúčové je preto rozpoznať príznaky čo najskôr a pacienta správne nasmerovať,“ upozornil hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú imunológiu a alergológiu mim. prof. MUDr. Peter Pružinec, CSc. Tento pohľad z praxe pediatrov potvrdzuje aj hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast MUDr. Elena Prokopová. „Pediater je často prvým lekárom, ktorý sa s príznakmi alergie u dieťaťa stretne. Nové usmernenie mu pomáha lepšie sa zorientovať v diagnostike a liečbe a jasnejšie určuje, kedy pacienta odoslať k alergológovi. Teší ma, že sa nám podarilo pripraviť spoločný postup, ktorý môže zlepšiť spoluprácu medzi pediatrami a alergológmi a prispieť k lepšiemu manažmentu detských pacientov“, uviedla.

Kľúčom je liečba

Dôležitú úlohu zohráva aj alergénová imunoterapia (AIT), ktorá ako jediná pôsobí priamo na príčinu ochorenia a dokáže meniť jeho priebeh, nielen potláčať príznaky. Jej včasné nasadenie môže podľa odborníkov významne znížiť riziko rozvoja astmy a zlepšiť dlhodobú prognózu pacienta. U časti pacientov môže dokonca včasná aplikácia AIT viesť k vyliečeniu alergie. Údaje zdravotnej poisťovne Dôvera naznačujú, že využívanie alergénovej imunoterapie postupne rastie – v roku 2025 ju v jej kmeni poistencov užívalo približne 18 percent pacientov s alergickou rinitídou, pričom v detskej populácii vo veku 8 až 18 rokov ju využívala viac ako štvrtina pacientov.

Napriek pozitívnemu trendu však odborníci upozorňujú, že alergénová imunoterapia sa stále uplatňuje nedostatočne a mnohí pacienti, ktorí by z nej mohli profitovať, ju nedostávajú.

„Alergénová imunoterapia je kľúčovou súčasťou liečby alergických ochorení, no v praxi sa stále nevyužíva v takej miere, ako by mohla. Verím, že aj nové odborné usmernenie pomôže lepšie zachytiť pacientov včas a prispeje k tomu, aby sa k tejto liečbe dostalo viac detí,“ uviedol prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI) prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA.