Štefan Uher: Slnko v sieti aj Pásla kone na betóne

Režisér Štefan Uher za takmer štyri desaťročia vytvoril 18 celovečerných filmov. Kľúčové miesto medzi nimi má predovšetkým Slnko v sieti, ktorý slovenskej kinematografii otvoril nové horizonty. Nie náhodou sa takto volá aj prestížna filmová cena na Slovensku. Zásadný význam majú aj filmy Organ či Panna zázračnica, filmom Keby som mal pušku stvárnil obdobie SNP, k svojej pôvodnej poetike sa vrátil vo filmoch Kosenie Jastrabej lúky a predovšetkým Pásla kone na betóne. Príbeh z prostredia východoslovenskej dediny s Milkou Zimkovou v hlavnej úlohe si získal mimoriadnu obľubu. Štefan Uher sa narodil 4. júla 1930 v Prievidzi.

Po štúdiu réžie na FAMU v Prahe nastúpil v Bratislave ako režisér do Štúdia dokumentárnych filmov, kde pod jeho režijným vedením vzniklo približne dvadsať titulov, od roku 1960 prešiel do Štúdia hraných filmov. Svoj prvý celovečerný film My z deviatej A nakrútil podľa predlohy Márie Ďuríčkovej. Na ďalších projektoch už z veľkej časti spolupracoval so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim.

Prvým spoločným dielom tejto trojice bol film Slnko v sieti, ktorý stál na začiatku novej vlny v českom a slovenskom filme a bol inšpiráciou pre ďalší vývoj našej kinematografie. Zobrazil dovtedy nebývalým spôsobom životné pocity mladých ľudí, využil moderné filmové postupy a neváhal napríklad využiť slang, akým mladá generácia hovorila. Spoločne vytvorili aj film Organ z obdobia druhej svetovej vojny, podľa prózy Dominika Tatarku nakrútil Štefan Uher film Panna zázračnica. Opäť podľa Bednárovej predlohy vznikol film Tri dcéry a tiež menej známa komédia Génius. Filmom Keby som mal pušku sa Uher vrátil do obdobia SNP, po piatich rokoch nakrútil aj pokračovanie Keby som mal dievča. Medzitým vytvoril filmy Javor a Juliana, Dolina a Veľká noc a veľký deň.

Štefan Uher sa vrátil k svojej pôvodnej poetike vo filmoch Kosenie Jastrabej lúky a predovšetkým Pásla kone na betóne. Príbeh podľa novely Milky Zimkovej z prostredia východoslovenskej dediny zaujal svojou otvorenosťou, autentickosťou a originálnym humorom a získal si veľkú obľubu. Máloktorý film je tak výrazne ovplyvnený svojou hlavnou postavou ako Pásla kone na betóne. Milka Zimková v ňom totiž nielen hrá kľúčovú úlohu, ale aj skvelo pozná prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, veď predlohu bola jej poviedka. A napísala tiež scenár spoločne s režisérom Štefanom Uhrom, ktorý ju vrcholne rešpektoval a tak je to hádam jediné dielo tohto barda našej kinematografie, v ktorom prevažuje ženský pohľad.

„Pani Zimkovej môžeme ďakovať, že ten film tak dopadol. Lebo scenár bol vynikajúci. A veľmi nám pomohlo, že bola aj hlavnou predstaviteľkou. Na všetko mala svoj názor a každý jeden sa dal rešpektovať,“ povedal o nej kameraman filmu Stanislav Szomolányi, ktorý so Štefanom Uhrom nakrútil viacero filmov. „Stal sa z toho kultový film. Púšťajú si ho celé rodiny, bavia sa na ňom a niektoré dialógy vedia odcitovať…“ Jej hlavná postava vo filme Pásla kone na betóne sa stala doslova ikonická. Nebolo by však spravodlivé nespomenúť tiež dve výrazné mužské postavy. Je to predovšetkým Ľubo Paulovič a hoci na menšom priestore výraznou figúrou je Berty v podaní Petra Staníka.

Štefan Uher vo filme Šiesta veta zachytáva život spisovateľky Boženy Slančíkovej-Timravy. Posledným jeho filmom bol v roku 1988 komédia Správca skanzenu s Pavlom Mikulíkom v hlavnej úlohe. Štefan Uher bol inšpiráciou pre mladšiu generáciu filmových tvorcov a odovzdával im svoje podnety a skúsenosti, prednášal na VŠMU a bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej réžie. Nezabudnuteľný filmový tvorca a významný predstaviteľ slovenskej kultúry Štefan Uher zomrel 29. marca 1993 v Bratislave vo veku 62 rokov.