Stano Štepka a Radošinci nám prinášajú radosť už viac než šesť desaťročí

Keď Stano Štepka zakladal v roku 1963 Radošinské naivné divadlo mal iba krátko po dvadsiatke. Radošinci s ním na čele nám prinášajú radosť, dobrú náladu ale aj všeličo na zamyslenie už viac ako šesť desaťročí. Mimoriadnou postavou divadla bola nezabudnuteľná Katarína Kolníková. Známy divadelník je autorom mnohých hier, napríklad Ako som vstúpil do seba, Nevesta predaná Kubovi, Ženské oddelenie, Kam na to chodíme, Kino Pokrok, Konečná stanica, Jááánošííík… Pred kamerou stál vo filmoch Otec má zderie tak či tak, Víno vinovaté, Dedinský sen, Tajomstvá pod viečkami, Ženské oddelenie, Sedím na konári a je mi dobre a Záhrada. Dramatik, režisér, scenárista, herec a spisovateľ Stanislav Štepka má 26. júla 82. narodeniny.

Narodil sa 26. júla 1944 v Radošine a toto miesto má v jeho životnom aj umeleckom príbehu mimoriadnu dôležitosť. Radošina je vinárska obec s ani nie dvomi tisícmi obyvateľov a leží medzi Topoľčanmi a Piešťanmi bližšie ku kúpeľnému mestu. K vinárskej tradícii so všetkým, čo k nej patrí treba prirátať aj divadelnú – ochotníci tu hrali už v roku 1920. A tak Stano Štepka a jeho rodáci, medzi nimi legendárna Katarína Kolníková, mali naozaj z čoho čerpať, keď založili  Radošinské naivné divadlo, ktoré dobre poznáme pod skratku RND. 

Ale späť k Stanovi Štepkovi. Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Učil na škole v neďalekej Bojnej, bol redaktorom v Učiteľských novinách a pôsobil v redakcii zábavných programov rozhlasu v Bratislave. RND založil v roku 1963, premiéru malo prvé predstavenie divadla Nemé tváre, alebo Zver sa píše s veľkým Z.  Počas svojej 63-ročnej histórie prešlo RND vlastným i spoločenským vývojom. Zažilo šesťdesiate a sedemdesiate roky, osemdesiate ovplyvnené Nežnou revolúciou až po súčasné obdobie. Vždy s humorom a dôvtipom reagovalo na spoločenské dianie, čím si roky získavalo svojich divákov.

Terčom jeho humoru a satiry sú ľudské slabosti, národná mentalita i moderný spôsob života. Z počiatočnej éry RND, ešte skôr než sa po prvej sedmičke rokov presťahovalo do Bratislavy,  existuje iba málo Štepkových hier, ktoré sú zaznamenané na nejaké médium. Je šťastím, že medzi ne patrí divadelná hra Alžbeta Hrozná alebo Krw story. Nie je ani zďaleka taká preslávená, ako Človečina  alebo Jááánošíík, ale rovnako dobre dokumentuje, akým fenoménom v tom čase bola na slovenskej divadelnej scéne RND.

Známy divadelník je autorom i spoluautorom mnohých hier, napríklad Ako som vstúpil do seba, Nevesta predaná Kubovi, Ženské oddelenie, Kam na to chodíme, Kino Pokrok, Konečná stanica, Jááánošííík po tristo rokoch, Súpis dravcov, Kronika komika, Hra o láske, Desatoro, Sedem hlavných hriechov, Stvorenie sveta, Veľké ilúzie, Mám okno, Nesladím, Besame mucho. Hrou Generál zložil poctu M. R. Štefánikovi. Ďalší divadelný kus s názvom To nemá chybu je trochu trpkým, humorným príbehom o starom novinárovi, ktorý možno až priveľmi pripomína autora hry a jeho životný osud.

Stanislav Štepka sa objavil na filmovom plátne napríklad v snímkach Otec má zderie tak či tak, Víno vinovaté, Dedinský sen, Tajomstvá pod viečkami, Ženské oddelenie. Účinkoval aj vo filme Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre a vo filme režiséra Martina Šulíka Záhrada.

Zdroj a foto: RND, Wikipedia, STVR, Teraz.sk, Pivnica Radošina