Spisovateľ Ladislav Ťažký bol skutočnou morálnou autoritou

Ladislav Ťažký bol nielen poprednou postavou slovenskej literatúry, ale aj skutočnou spoločenskou a morálnou autoritou. Svedčí o tom napríklad fakt, že po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 mu ponúkli kandidatúru na funkciu prezidenta, túto možnosť však odmietol, neprijal ani ponuku stať sa ministrom kultúry či predsedom Matice slovenskej. Do svojej literárnej tvorby preniesol veľkú časť svojho pohnutého osobného príbehu. V rozsiahlom románe Amenmária. Samí dobrí vojaci ako jeden z prvých podal obraz o živote a postojoch slovenských vojakov na východnom fronte. Vydal kritický román o násilnej kolektivizácii na Slovensku Pivnica plná vlkov a spomienkovú prózu Ozvena svedomia, knihu však pre jeho postoj k okupácii Československa skartovali. Ladislav Ťažký sa narodil 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu, zomrel 20. januára 2011 vo veku 86 rokov.

V roku 1943 bol odvelený na východný front, o rok neskôr ho zajali Nemci a internovali do Rumunska. Z tábora sa mu síce podarilo ujsť, ale opäť ho chytili v Maďarsku. Väznili ho v Sátoraljaújhely a Košiciach, nakoniec ho previezli do zajateckého tábora v rakúskom Kaisersteinbrucku. Ako väzeň pomáhal aj pri obnove zbombardovanej Viedne. Pracoval ako novinár, za verejné odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 a odmietanie čistiek vo verejnom živote ho vylúčili z komunistickej strany a zo Zväzu slovenských spisovateľov.

Debutoval pomerne neskoro ako 38-ročný v roku 1962, ale hneď dvoma knihami. Zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra Čerta. Už v nich sa objavili základné motívy Ťažkého tvorby, a to rodný kraj a osobná skúsenosť z vojnových čias. Tieto témy ešte presvedčivejšie rezonujú v novele Dunajské hroby a hlavne v rozsiahlom románe Amenmária. Samí dobrí vojaci, v ktorom ako jeden z prvých podal obraz o živote a postojoch slovenských vojakov na východnom fronte. Svoje prvé tvorivé a tematicky príbuzné obdobie uzavrel prózami Kŕdeľ divých Adamov, V páse zlomená a drámou Hriešnica žaluje tmu. Na konci uvoľnených 60. rokoch vydal Ladislav Ťažký kritický román o násilnej kolektivizácii na Slovensku Pivnica plná vlkov a spomienkovú prózu Ozvena svedomia, knihu však pre jeho postoj k okupácii Československa skartovali. K vojnovej tematike sa vrátil najskôr knihou piatich noviel Pochoval som ho nahého a neskôr románom Evanjelium čatára Matúša. Toto knižné vydanie však nezodpovedalo úplne pôvodnému rukopisu. Nescenzurovaná podoba románu vyšla až v roku 2008.

Začiatkom 80. rokov minulého storočia vydal zbierku poviedok Márie a Magdalény, v ktorých vzdal hold ženám. Údel najbiednejšieho a zároveň pokorného človeka zobrazil v románe Aj v nebi je lúka. O ľuďoch pracujúcich na stavbe gabčíkovskej hydroelektrárne pojednáva Ťažkého próza Pred potopou. Po novembri 1989 sa prezentoval knihou pre staršiu mládež Smrť obchádza štadióny a románom s detektívnou zápletkou Kto zabil Ábela?. Osudy slovenských emigrantov zobrazil v knihe noviel Fantastická Faidra. Žáner dobrodružnej literatúry v jeho tvorbe zastupujú romány Dvanásť zlatých monarchov a Maršalova dcéra. K problémom národnej a ľudskej existencie sa vyjadril v knihe rozhovorov Testament svedomia.

Cestopisný román Zjavenie Sabíny vydal v roku 1997, po ktorom nasledovali prozaické knihy Ľudia nie sú anjeli, Vystúpila z obrazu, Útek z Neresnice a dvojnovela Krásna zlatá beštia. Do rodného kraja sa vrátil zbierkou poviedok Počkaj, furman, nešibaj!. Rozsiahlu Ťažkého tvorbu uzatvárajú romány Porazení víťazi a Lovci ľudských tvárí z roku 2010. Juraj Jakubisko nakrútil v roku 1968 filmový triptych Zbehovia a pútnici a k jeho častiam Zbehovia a Dominika napísal scenáre Ladislav Ťažký. Ladislav Ťažký zomrel 20. januára 2011 v Bratislave vo veku 86 rokov. Pochovaný je v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište v okrese Partizánske. Tam ho pripomínajú tiež replikou jeho rodného domu.