Sophia Lorenová dva roky po deväťdesiatke

Sophia Lorenová vždy očarovala divákov svojim pôvabom, to však zďaleka nie je jej jediná prednosť. Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti talianskej a svetovej kinematografie. Zažiarila v známych komédiách ako Včera dnes a zajtra či Manželstvo po taliansky, kde bol jej hereckým partnerom nemenej slávny Marcello Mastroianni, ale aj v drámach ako bol film z obdobia vojny Vrchárka. Mužom jej života bol o 22 rokov starší významný filmový producent Carlo Ponti, stretli sa, keď mala 16 a vzťah vydržal až do roku 2007, keď Carlo Ponti zomrel. Sophia Lorenová má 20. septembra 92 rokov a digitálny priestor, sociálne siete a médiá po celom svete sú plné gratulácií. Pridajme sa k nim so želaním najmä dobrého zdravia. Sophia už príliš často nevystupuje na verejnosti, ale je o nej známe, že odmieta plastické operácie, o svoje zdravie aj vzhľad sa stará stredomorskou stravou a najmä ako najlepší recept odporúča – chodiť, chodiť a chodiť…

Sophia Lorenová, vlastným menom Sofia Scicolone, sa narodila 20. septembra 1934 v Ríme ako nemanželské dieťa do chudobnej rybárskej rodiny. Štíhla dievčina s prezývkou Špáradlo trávila detstvo a dospievanie v mestečku Pozzuoli, kde zažila aj krušné chvíle spojené s vojnou. Už od detstva chodila do kina na slávne americké filmy a túžila po filmovej kariére. Matka, ktorá mala sama herecké ambície, ju podporovala a snažila sa jej nájsť miesto vo filme. Prihlasovala ju do súťaží krásy, na prvej sa Sofia zúčastnila ako 14-ročná, druhá, o dva roky neskôr, sa pre ňu stala osudnou. Prišla v šatách, ktoré jej ušila babička, v porote bol jej neskorší manžel, o 22 rokov starší filmový producent Carlo Ponti. Všimol si mladé talentované dievča a snažil sa mu sprostredkovať prvé filmové úlohy.

Pozornosť na seba upútala vo filmovej podobe známej opery Aida v roku 1953. V tomto období si herečka zmenila na Pontiho radu svoje krstné meno na Sophia. Vo filme Neapolské zlato v roku 1954 prvý raz spolupracovala so známym talianskym režisérom Vittoriom de Sica. Poradil mladej filmovej hviezde, aby rozhodne nechodila na hodiny herectva – a vytvorili spoločne ešte ďalších štrnásť pozoruhodných filmových diel. V roku 1957 nakrútila Lorenová po boku Caryho Granta a Franka Sinatru svoj prvý americký film Pýcha a vášeň. O tridsať rokov starší Cary Grant požiadal herečku o ruku, jediným mužom jej života však bol Carlo Ponti, ktorý sa usiloval o rozvod so svojou dovtedajšou manželkou. Rozviedol sa v Mexiku a na diaľku sa so Sophiou Lorenovou zosobášili, v konzervatívnom Taliansku však úrady manželstvo dlho nechceli uznať.

Medzitým Sophia Lorenová nakrútila ďalšie zámorské filmové hity Romanca na rieke alebo Čierna orchidea. Jej výnimočný herecký talent uplatnil Vittorio De Sica, keď v roku 1960 obsadil Lorenovú do jej životnej úlohy vo vojnovej dráme Vrchárka podľa najslávnejšieho románu Alberta Moraviu. Za vynikajúce stvárnenie mladej vdovy Cesiry získala Sophia Lorenová Oscara ako Najlepšia herečka v hlavnej úlohe. Z obavy z neúspechu ani necestovala na slávnostné odovzdávanie Cien akadémie. Úspech jej telefonicky oznámil jej niekdajší herecký partner a neúspešný žiadateľ o ruku Cary Grant.

Šesťdesiate a sedemdesiate roky boli pre taliansku filmovú divu obdobím najväčšej slávy. Nakrúcala európske i americké snímky, v ktorých žiarila po boku svojho najčastejšieho filmového partnera Marcella Mastroianniho. Komédie Včera, dnes a zajtra a Manželstvo po taliansky sa stali diváckymi hitmi a patria do klenotnice talianskej a svetovej kinematografie. V roku 1999 sme ju privítali aj na Slovensku, na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. K úspešným filmom neodolateľnej Talianky patrí tiež Grófka z Hongkongu, novšími sú napríklad Ľudský hlas z roku 2014 a najmä Život pred sebou z roku 2020 v réžii jej syna Eduarda.

Príbeh manželstva Sophie Lorenovej a Carla Pontiho dospel k šťastnému koncu až v roku 1966, keď sa stali francúzskymi štátnymi občanmi a v tejto krajine aj uzavreli sobáš. Neskôr sa im narodili synovia Carlo a Eduard. Zväzok vydržal až do roku 2007, keď Carlo Ponti zomrel. V roku 1991 dostala Sophia Lorenová Oscara za celoživotný prínos svetovej kinematografii. Od roku 1992 pôsobí vo funkcii zvláštnej veľvyslankyne Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov. Žije najmä v Kalifornii a naďalej je aktívna akoby chcela aj vo veku 92 rokov potvrdiť symbolický názov filmu – Život pred sebou…