Slávna francúzska herečka Simone Signoretová vďaka svojmu atraktívnemu výzoru stvárňovala na filmovom plátne často príťažlivé až provokatívne a priam osudové ženy. Niekoľko partnerov mala aj v živote, pokoj našla v harmonickom manželstve so známym hercom a spevákom Yvesom Montandom. Že má nesporný herecký talent potvrdila v mnohých filmoch a tiež ziskom sošky Oscara. Jej hereckí partneri boli naozaj hviezdni. V historickej dráme Vírenie, kde hrala prostitútku, sa predstavil Gérard Philipe, v New Yorku film zakázali ako nemravný. V komornej dráme Vdova Coudercová bol jej hereckým partnerom Alain Delon. V psychologickej dráme Mačka predviedla svoje herecké kvality spolu s Jeanom Gabinom. Vo filme Adua a jej družky zasa hrala s Marcellom Mastroiannim. V britskej dráme Miesto hore konečne získala Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Simone Signoretová sa narodila 25. marca 1921, zomrela 30. septembra 1985. Pochovaná je spoločne s manželom Yvesom Montandom, ktorý zomrel o šesť rokov neskôr, na známom parížskom cintoríne Pére Lachaise…

Simone Signoretová sa narodila ako Simone Henriette Charlotte Kaminker v nemeckom meste Wiesbaden. Matka bola žena v domácnosti a otec, ktorý mal poľsko-židovský pôvod, pracoval ako tlmočník. Simone študovala cudzie jazyky a istý čas pracovala ako učiteľka. Rodina žila v luxusnej štvrti na predmestí Paríža, no už na začiatku okupácie Nemeckom ušiel jej otec do Anglicka, kde pomáhal s vytvorením francúzskej exilovej vlády. S hereckou kariérou začala na popud svojho milenca z umeleckých kruhov Daniela Gélina. Kvôli židovskému priezvisku po svojom otcovi sa rozhodla používať priezvisko matky – Signoretová. Vďaka svojmu ženskému pôvabu často stvárňovala milenky i prostitútky. Prvú veľkú rolu dostala v dráme Manéž v roku 1948. Snímku režíroval Yves Allégret, za ktorého bola herečka už v tom čase vydatá. Film si v kinách pozreli až tri milióny divákov a patril medzi najúspešnejšie v režisérovej kariére. Z krátkeho manželstva sa im narodila dcéra Catherine, ktorá sa tiež stala herečkou. V roku 1950 si zahrala zlatokopku Doru a v tom istom roku sa objavila v úlohe prostitútky v historickej dráme Vírenie, kde sa predstavil aj jeden z najpopulárnejších francúzskych hercov Gérard Philipe. V New Yorku tento film zakázali kvôli tomu, že bol vyhodnotený ako nemravný.

V roku 1951 sa po rozvode umelkyňa vydala za známeho herca a speváka Yvesa Montanda. Úspech v podobe ceny BAFTA pre najlepšiu zahraničnú herečku jej priniesla postava Marie v romantickej kriminálke Zlatá hriva. Simone Signoretová sa objavila aj v ďalších úspešných filmoch ako napríklad Tereza Raquinová podľa predlohy Emila Zolu či v mysterióznej krimi dráme Diabolské ženy. S manželom Yvesom Montandom hrala v historickej dráme Čarodejnice zo Salemu, Signoretová získala opäť cenu BAFTA. Nešťastne vydatú staršiu ženu, ktorá sa zamiluje do omnoho mladšieho muža, stvárnila v britskej dráme Miesto hore, ktorá dostala mnoho prestížnych ocenení, Signoretová konečne Oscara za najlepší ženský herecký výkon.

V roku 1970 spolu s manželom Yvesom Montandom hrala vo francúzsko-talianskom filme Priznanie na motívy knihy Artura Londona. Autor bol jedným z obvinených vo vykonštruovanom politickom procese s Rudolfom Slánským, v ktorom padlo 11 rozsudkov smrti. Historická snímka reflektujúca obdobie stalinizmu sa mala pôvodne nakrúcať v Československu, čo však prekazila sovietska invázia v auguste 1968. Oneskorená premiéra za prítomnosti režiséra Costu-Gavrasa mohla byť až 17. januára 1990. V komornej dráme Vdova Coudercová bol jej hereckým partnerom Alain Delon. V psychologickej dráme Mačka predviedla svoje nesporné herecké kvality spolu s Jeanom Gabinom. Vo filme Adua a jej družky zasa hrala s Marcellom Mastroiannim. Cenu Césara získala Signoretová za postavu bývalej prostitútky, ktorá prežila Osvienčim – pani Rosy vo filme Madam Rosa. Film dostal Oscara ako najlepší zahraničný film. Slávna francúzska herečka Simone Signoretová zomrela 30. septembra v roku 1985 v Autheuil-Authouillet v Normandii. Pochovaná je spoločne s manželom Yvesom Montandom, ktorý zomrel o šesť rokov neskôr, na známom parížskom cintoríne Pére Lachaise.

Zdroj a foto: ČSFD, Wikipedia, Teraz.sk, ELLE, IMDb, FB YouTube


; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)


