s láskou a úctou

Rozprávkarku Tetu Helu Krčméryovú si zamilovali všetky generácie

senior.sk
27 júna, 2026
2 mins

Hela Krčméryová sa stala známa najmä ako veľmi obľúbená rozhlasová rozprávkarka Teta Hela, bola však tiež spisovateľkou aj rozhlasovou herečkou. Je to 56 rokov, čo 27. júna 1970 od nás navždy odišla, mala 68 rokov. Narodila sa ako Helena Karlovská 9. marca 1902 v Príbovciach neďaleko Martina, študovala umenie na chýrnej parížskej Sorbonne. Ako osemnásťročná sa vydala za o desať rokov staršieho Štefana Krčméryho, básnika, literáta, publicistu a významného národovca, správcu Matice slovenskej.

Mladá Helena získala skvelé vzdelanie, po obchodnej škole v Martine to bola elitná dievčenská škola v Reichenau a neskôr dva roky študovala umenie na chýrnej parížskej Sorbonne. Pohybovala sa v kultúrnych a národoveckých kruhoch a tam sa zoznámila so svojim budúcim manželom Štefanom Krčmérym. Prvých desať rokov žili spolu v Martine, Štefan Krčméry sa naplno venoval svojej tvorbe a práci pre Maticu slovenskú a záujmy slovenského národa a jeho kultúry. Bolo to natoľko vyčerpávajúce, že sa mu výrazne zhoršilo telesné aj mentálne zdravie. Manželka ho obetavo sprevádzala na jeho liečebných pobytoch v Jeseníku, Ženeve a v Prahe, napokon sa rozhodla tiež aj sama využiť svoje vzdelanie a nadanie.

Najskôr päť rokov pracovala v Univerzitnej knižnici, zásadným prelomom bolo, keď ju práve na odporúčanie Štefana Krčméryho prijali v roku 1941 do bratislavského rozhlasu. Za dvanásť rokov tu zanechala hlbokú stopu ako rozprávkarka teta Hela, ktorú si zamilovali nielen deti, ale aj rodičia a starí rodičia. Mala pravidelnú reláciu Teta Hela rozpráva, v rámci ktorej pripravovala slovenské ľudové i vlastné autorské rozprávky.

Výber z nich vydala knižne pod názvom Rozprávky Tety Hely. Napísala tiež memoárovú knihu Puknuté husle, spomienkové state uverejnila v zborníkoch o Hviezdoslavovi, Kukučínovi a Jégém. Venovala sa aj publicistike, článkami s tematikou spoločenského a kultúrneho života prispievala do periodickej tlače i rozhlasového vysielania. Z rozhlasu odišla do dôchodku už krátko po svojej päťdesiatke v roku 1953, to už jej manžel bol niekoľko rokov v psychiatrickej liečebni a zomrel v roku 1955.