Svetový deň letectva a kozmonautiky pripadá na 12. apríla a je spojený s veľmi významným dátumom v ľudskej histórii. Viaže sa k letu Jurija Alexejeviča Gagarina do vesmíru 12. apríla 1961 a oslavuje sa od roku 1969 na základe rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie. Jurij Gagarin bol prvým človekom vo vesmíre. Na obežnej dráhe strávil iba 108 minút, navždy sa však zapísal do dejín ľudskej civilizácie ako muž, ktorý otvoril dvere do kozmu. Historicky prvý let do kozmu podnikol 12. apríla 1961. Na kozmickej lodi Vostok-1 obletel Zem vo výške 302 kilometrov. Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach sa vrátil na Zem, pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti. Jurij Gagarin zahynul tragicky 27. marca 1968 počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke. Okolnosti tragédie zostávali dlhé roky utajované, až po 45 rokoch ich objasnil bývalý kozmonaut Alexej Leonov. Jurij mal vtedy iba 34 rokov a navždy si ho budeme pamätať s jeho chlapčenským úsmevom.
Jurij Alexejevič Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v dedine Klušino v Smolenskej oblasti do rodiny roľníkov – otec bol tesár a matka dojička v kolchoze. Po skončení sa vyučil za zlievača a potom vyštudoval v Saratove priemyslovku. Jurij však sníval o lietaní, najskôr sa zapísal do aeroklubu, potom ukončil s vyznamenaním vyššiu leteckú pilotnú školu a začal slúžiť v pluku stíhacieho letectva. Koncom roku 1959 sa začal nábor budúcich kozmonautov. Medzi viac ako 3400 prihlásenými bol 25-ročný nadporučík Gagarin. Po množstve rôznych testov sa mu v podarilo dostať do najužšej skupiny šestice vyvolených, z ktorej mal vzísť prvý človek vo vesmíre.

Historicky prvý let do kozmu podnikol 12. apríla 1961. Na kozmickej lodi Vostok-1 obletel Zem vo výške 302 kilometrov. Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach sa vrátil na Zem, pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty. Vo februári 1968 ukončil Gagarin s vyznamenaním Vojenskú akadémiu leteckého inžinierstva a začal sa pripravovať na nové lety do vesmíru. Do kozmu už ale nevzlietol, zahynul tragicky 27. marca 1968 počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI neďaleko dediny Novoselovo vo Vladimirskej oblasti.
Okolnosti tragédie zostávali dlhé roky utajované. Až po 45 rokoch bývalý kozmonaut Alexej Leonov uviedol, že v tesnej vzdialenosti od lietadla s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Sereginom preletela bez povolenia stíhačka, ktorá prevrátila lietadlo s Gagarinom, to padlo do vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem rýchlosťou okolo 700 kilometrov za hodinu…

Jurija Gagarina privítali Košice počas jeho dovolenky v Československu. 12. júla sa prešiel po košických uliciach a následne zavítal do Východoslovenských železiarní. Sovietsky kozmonaut si v oceliarňach vyskúšal zlievačský oblek a asistoval pri odoberaní vzorky roztaveného železa. Tak si mohol zopakovať aj svoje zručnosti, Gagarin bol totiž vyučeným zlievačom. Jeho návštevu v Košiciach pripomína v Šaci dielo akademického sochára Juraja Bartusza. Vytvoril bronzovú sochu prvého kozmonauta v skafandri. Pri pamätníku je Gagarinov známy výrok: „Zem je kolískou ľudstva, ale v kolíske sa večne žiť nedá.“ V Bratislave pravdepodobne nikdy nebol, v našom hlavnom meste však máme najdlhšiu Gagarinovu ulicu, meria šesť kilometrov…
Zdroj: Wikipedia, Teraz.sk, HNonline, SME, Milujem Košice
Foto: The Guardian, NASA


; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)


