Je to práve rok, čo vlani 2. júna vo veku 55 rokov navždy odišla slovenská spisovateľka, scenáristka a režisérka Eva Borušovičová. Bola tiež pedagogičkou na VŠMU v Bratislave, kde vyštudovala scenáristiku a potom réžiu. Začínala v Slovenskej televízii ako scenáristka a dramaturgička detských programov, napríklad Od Kuka do Kuka. Režírovala filmy Modré z neba, Amálka, ja sa zbláznim a Vadí nevadí. Podľa jej scenára bol nakrútený film Jánošík. Pravdivá história. Napísala niekoľko kníh, napríklad Urobíme všetko, čo sa dá alebo Do plaviek, písala tiež divadelné hry. V digitálnom prostredí bola známa pod autorským pseudonymom Maxim M. Matkin a napokon pod týmto menom vydala viacero kníh, ktoré stali bestsellermi.
Eva Borušovičová sa narodila 5. januára 1970 v Leviciach. Už počas štúdia na VŠMU pracovala v Slovenskej televízii ako scenáristka a dramaturgička detských programov napríklad Od Kuka do Kuka. Rovnako už počas vysokoškolských štúdií debutovala spolu so svojimi spolužiakmi celovečerným hraným poviedkovým filmom 100 percentne čistá láska. Medzi jej časté témy patrili ženské hrdinky a ich spletité osudy. Práve tým, že vyštudovala aj scenáristiku a venovala sa písaniu, bola tiež sama autorkou scenárov ku všetkým hraným filmom, ktoré si tiež režírovala.

Spolužitie troch generácií, dcéry, matky a babičky, zachytila vo svojom celovečernom hranom debute Modré z neba. V roku 1999 nakrútila poetický televízny film Amálka, ja sa zbláznim, ktorý získal r čestné uznanie na Medzinárodnom filmovom festivale detských filmov v Chicagu. Nakrútila tiež akčnú komédiu Vadí nevadí. Scenáristický rukopis Evy Borušovičovej nesie historický film Jánošík. Pravdivá história, ktorý režírovala známa poľská režisérka Agnieszka Holland so svojou dcérou Kasiou Adamik.
Literárne sa predstavila knihou Urobíme všetko, čo sa dá. V internetových časopisoch publikovala pod pseudonymom Maxim M. Matkin a napokon pod týmto menom vydala viacero kníh, ktoré sa stali bestsellermi: Polnočný denník, Láska je chyba v programe, Mexická vlna, Mužské interiéry, Miluj ma ironicky, Aj ja teba, Nie na ústa, Žiadne prudké pohyby, Úplne najviac, Hviezda jasná či Zvláštne šťastie. Ďalšiu svoju knižku nazvanú Do plaviek charakterizovala ako metaforu toho, že sa netreba báť odhaliť, akými sme.
Venovala sa tiež písaniu divadelných hier. Eva Borušovičová bola aj pedagogicky činná – prednášala na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Ateliéri filmovej a televíznej réžie. Predčasný odchod všestranne nedanej umelkyne je citeľnou stratou pre súčasnú slovenskú kultúru.

Tento príbeh má aj trocha nečakané a napriek smútku tejto chvíle aj pekné a symbolické pokračovanie. Práve 2.júna večer, v deň prvého výročia smrti Evy Borušovičovej prebehlo slávnostné vyhlasovanie osobností Bratislavského kraja, ocenenie in memoriam patrilo tejto jedinečnej osobnosti. Prevzal ho jej syn…
Zdroj: Wikipedia, ČSFD, Teraz.sk,


; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)


