Po požiari na hrade Sklabiňa pomáhajú dobrovoľníci

Najväčší hrad v Turci a jeden z najväčších v Žilinskom kraji prežíva obdobie renesancie. No jeho vlastník – občianske združenie DONJON naopak – má momentálne ťažké časy. Po temer 80 rokoch, čo ho v októbri 1944 vypálili nemecké fašistické vojská, tu začiatkom novembra znova horelo. Zo zatiaľ nezistených príčin vznikol požiar v predhradí, pred bránou hradu v hospodárskej budove, kde v podkroví bývali dobrovoľníci pracujúci na obnove hradu. Počas požiaru zhoreli tri podkrovné izby a časť strechy. Okrem toho počas hasenia zatopilo obe miestnosti múzejnej expozície na prízemí a voda presiakla až do pivničných priestorov, ktoré majitelia hradu využívali na dočasné expozície výstav a rôzne podujatia s verejnosťou.

Výšku škody odhadli na približne 60 tisíc eur.

Vyhlásili zbierku

„Hospodársku budovu sme celé roky budovali “na kolene“. Svojpomocne, bez dotácií. Celý tento 50 metrov dlhý objekt bola jedna stena a jama plná hliny a kamenia,“ približuje predseda O. Z. DONJON Michal Svateník stav objektu, ktorý v minulosti slúžil ako delostrelecké opevnenie a ďalšie časti ako voziareň a hradný pivovar.

Dnešní dobrovoľníci sa o hrad starajú už od roku 2000, odkedy sa O. Z. stalo majiteľom hradu.

Po požiari vyjadrila časť verejnosti solidaritu, niektorí aj ochotu podporiť dobrovoľníkov finančne, mali by sa uskutočniť aj brigády s účasťou verejnosti. Vedenie celoslovenského združenia Zachráňme hrady, ktoré zastrešuje 34 občianskych združení, vyhlásilo na pomoc hradu Sklabiňa verejnú zbierku. Ľubovoľnú čiastku možno poslať na číslo účtu Zachráňme hrady. Finančnú pomoc môžu záujemcovia poslať aj na účet občianskeho združenia Donjon IBAN: SK43 0900 0000 0003 5064 0358.

Vidieť toho stále viac

Tisíce návštevníkov majú stále čo obdivovať, ba je toho každý rok viac; zďaleka nejde len u ruiny starého hradu a kaštieľa. Paradoxne, práve počas koronakrízy navštívilo Sklabinský hrad najviac ľudí – až 12 tisíc. Neskôr klesol ich počet o tretinu, no 7-8 tisíc návštevníkov je stále relatívne vysoké číslo.

V severnej bašte pri vstupnej bráne možno vidieť dobovo zariadenú izbu posledného kastelána hradu, dobrovoľníci vlastnými rukami opravili aj južnú baštu, kde predávajú suveníry a vstupenky (zo vstupného financujú rekonštrukciu významnej pamiatky). V posledných mesiacoch obnovujú bývalú hradnú väznicu a mučiareň. Začali už dostavovať tretie podlažie a po jeho dokončení bude už nasledovať strecha.

Práce budú pokračovať v renováciách bývalého župného hradu aj po požiari. Ich cieľom je dostať ho zhruba do podoby spred roka 1944, kedy ho vypálili nemecké vojská.

„Chceme zastrešiť ešte kaštieľ a všetky solitérne samostatné budovy, aby boli využiteľné na expozície. Horný hrad by sme ponechali ako zakonzervovanú zrúcaninu,“ vraví M. Svateník, ktorý má s areálom hradu ďalšie plány s potenciálom prilákať viac turistov. Občianske združenie sa pokúša kúpiť viacero pozemkov. Na svahu oproti hospodárskej budove, ktorú zasiahol požiar, bola kedysi koniareň, kováčňa a ovčín. „Pozemok chceme opraviť, doviesť kone a robiť agroturistiku,“ vymenoval časť nápadov Michal Svateník, ktorý robí na obnove pamiatky už 28 rokov. Niekoľko rokov sa snažia dostať do svojho vlastníctva aj parcely okolo stromoradia a lúku za hospodárskou budovou. Na nej by radi obnovili ovocný sad, ktorý tu existoval do roku 1987. Zatiaľ však na Pozemkovom fonde neuspeli.

Sklabinské hradné slávnosti

Najnavštevovanejším podujatím sú každoročné hradné slávnosti, no organizujú tu aj Dni hradnej kuchyne, spomienkové podujatia na významných Révayovcov, prezentácie špecifických exponátov a podobne.

Na tohtoročných augustových slávnostiach po ceremoniálnom otvorení hradnej brány slávnostne odhalili portrét grófky Márie Cebriánovej, ktorá dala v r. 1922 vykonať posledné stavebné úpravy na hradnom kaštieli. Prítomný bol aj autor portrétu Matej Federič, ktorý obraz namaľoval pre hradnú expozíciu. Vďaka spoločnosti Fringia sa návštevníci preniesli do obdobia renesancie 16. a 17. storočia a spoznali významné aristokratky našej minulosti, akými boli Alžbeta Báthory, Žofia Bosniaková, Alžbeta Czoborová, Mária Széči, Juliana Géczyová – Levočská biela pani, no nechýbali ani dve sklabinské hradné panie: Mária Forgáchová a Alžbeta Révayová. Návštevníkom predstavili aj 3D animáciu, ktorá približuje hrad v čase najväčšieho rozmachu na konci 17. storočia.