Ochotnícka herečka Mária Pietrová bola matkou Nade Hejnej a Ivana Pietra

Máloktorá rodina ovplyvnila život Slovenska tak ako Pietorovci z Martina. K popredným reprezentantkám martinského ochotníckeho divadla patrila aj Mária Pietrová, rodená Ivanková. Bola dcérou Tobiáša Ivanku a manželkou novinára a ochotníckeho divadelníka Miloša Pietra. Spolupracovala s manželom pri žurnalistickej práci, neskôr po jeho smrti sa snažila udržať časopis Národný hlásnik a prevzala redakčné práce. Po smrti manžela zostala sama s tromi malými deťmi a musela finančne zabezpečiť existenciu rodiny. Boli to Anna, Ivan a Naďa, vydatá Hejná, ktorá bola poprednou herečkou. Ivan bol významný advokát a politik, ktorý mal dôležitý podiel na budovaní mladého Slovenska po zrode Československa, aktívne sa zapojil do SNP. Mária Pietrová sa narodila 4. januára 1879 v Martine a zomrela 24. júla 1956 v rodnom meste ako 77-ročná.

Po tom, čo museli zastaviť vydávanie Národného hlásnika, prijala miesto úradníčky na mestskom úrade a v roku 1918 sa zamestnala v redakcii Národných novín. V rokoch 1920 – 1939 viedla trafiku. Potom následne žila striedavo u dcéry a syna v Martine a v Prahe. Od mladosti sa zapájala do národného a kultúrneho diania, bola členkou a pokladníčkou spolku Club dobrej vôle, organizovala zábavno-poučné večierky, no najmilšou sa jej stala práca pri ochotníckom divadle.

Vypracovala sa na jednu z najvýznamnejších herečiek Slovenského spevokolu v Martine a pohostinsky vystupovala na javisku približne 250-krát aj v iných mestách po celom Slovensku. Okrem toho prekladala divadelné hry zo srbčiny, nemčiny, maďarčiny a ruštiny, písala kuplety a spomienky na ochotnícku prácu či martinské osobnosti. V časopise Slovenský ochotník v rokoch 1925 – 1926 uverejnila rozsiahlejšie Divadelné rozpomienky. Aktívne vystupovala v ženskom hnutí, najmä v spolku slovenských žien Živena. Do Národných novín, Dennice a ďalších slovenských periodík i krajanských časopisov v Amerike prispievala besednicami, literárnymi črtami, spomienkovými a poučnými článkami. V roku 1943 jej ako prvej v dejinách ochotníckeho divadla udelili Dramatickú cenu Jána Cablka.

Zdroj a foto: Wikipedia, Divadelné prechádzky, Archív