Neprekonateľný rozprávač Vladimír Menšík odišiel priskoro

Vladimír Menšík bol vynikajúci komediálny aj dramatický herec, ale najmä rozprávač príbehov zo života aj vtipov, zabávač, ktorý rozosmieval kolegov na nakrúcaní a divákov pred obrazovkou. Vynikal spontánnosťou, živelnosťou, a improvizačnými schopnosťami, celý život však zápasil s podlomeným zdravím. 29. mája 1988 Vladimír Menšík svoj zápas s chorobou prehral, mal iba 58 rokov. Dodnes sa s ním radi stretávame pri návratoch k jedinečným televíznym Silvestrom, ktoré moderoval, ale aj v jeho početných filmových úlohách. V legendárnych Troch orieškoch pre Popolušku, o tom, že Menšíkovou parketou boli komédie, sme sa mohli presvedčiť vo filmoch Pane, vy jste vdova, Slaměný klobouk, Jak utopit doktora Mráčka aj Což takhle dát si špenát.

Vladimír Menšík sa narodil 9. októbra 1929 v Ivančiciach na južnej Morave. Pochádzal z robotníckej rodiny. Od detstva chodil rád do cirkusu, hrával v hudobnom súbore a lákalo ho herectvo. Otec ho však nasmeroval na strojníctvo. Vladimír Menšík vyštudoval priemyslovku a nastúpil do strojární v Brne. Na druhý pokus ho však prijali na Janáčkovu akadémiu múzických umení, po niekoľkých rokoch v divadlách sa stal členom hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov.

V roku 1956 prišla prvá výraznejšia rola vo filme Dědeček automobil, v komédii Hledá se táta vytvoril jednu z hlavných úloh, podobne aj v kriminálnej komédii Mezi námi, zloději. Veľký herecký priestor dostal Menšík k úlohe sadistického vraha v absurdnej komédii Happy end, hereckým koncertom s Jiřinou Bohdalovou bol film Vražda Ing. Čerta. Veľmi obľúbená je dodnes rozprávka Tri oriešky pre Popolušku. O tom, že Menšíkovou parketou boli komédie, sme sa mohli presvedčiť vo filmoch Pane, vy jste vdova, Slaměný klobouk, Jak utopit doktora Mráčka a Což takhle dát si špenát. Menšík sa stal jedným z najobsadzovanejších hercov v zábavných televíznych programoch. Uvádzal skvelé televízne Silvestre na záver sedemdesiatych v rokov, v nespočetnom množstve televíznych scénok sa objavil s hereckou partnerkou Jiřinou Bohdalovou.

Zároveň však na Vladimíra Menšíka čakali aj dramatické úlohy – predovšetkým v televíznej inscenácii Ikarův pád, ktorej hlavnou témou bol alkoholizmus a získal ocenenia na Medzinárodných televíznych festivaloch Zlatá Praha a Monte Carlo. V roku 1983 na ňu nadviazalo pokračovanie Tažní ptáci. Nakrúcania tretieho dielu Zima Poutníků sa už Vladimír Menšík nedočkal.

Herca trápila zhoršujúca sa astma, ktorú dostal už ako 35-ročný. Postupne sa naučil pichať si sám injekcie, aby dokázal pracovať. Naposledy stál pred kamerou v roku 1988 vo filme Dobří holubi se vracejí. Koncom mája 1988 vysielala televízia priamy prenos zábavného programu ABECEDA z brnianskej haly Rondo, kde mal vystupovať aj Menšík. Skončil však v nemocnici, kam mu za potlesku publika v sobotu večer posielala pozdrav moderátorka Magdaléna Dietlová a želala mu skoré uzdravenie. Na druhý deň, 29. mája 1988 večer, Vladimír Menšík svoj zápas s chorobou prehral…