Nedeľná chvíľka poézie

Milan Rúfus

Nedeľná modlitba za otcove ruky

Otcove ruky na večernom stole.

Také sú veľké ako taniere.

O chvíľu pôjde preč –

kúpiť chlieb za mozole.

Iba čo doje zvyšky večere.

Keď mi tie ruky na sobotu vráti,

budeme znova sedieť za stolom

A moja dlaň sa v jeho stratí,

akoby jej tam ani nebolo.

A ja viem veru, čo sa možno stane,

že vyhŕkne mi slza na líčko.

Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane

ako ružové vtáčie vajíčko.

Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.

A bude sa mi, Bože, sladko spať.

Akoby som spal na nebeskej lúke.

A ničoho sa nebudem už báť.

V túto nedeľu, tretiu júnovú, je Deň otcov. V Nedeľnej chvíľke poézie sa priam núka venovať otcom aj starým otcom a všetkým priaznivcom nášho portálu Senior.sk peknú báseň. Zasa tú najpríhodnejšiu napísal jedinečný Milan Rúfus, preto sa k nemu opäť vraciame…

Ako vždy podčirkujeme –  a pri ňom to platí dvojnásobne –  bolo by priam rúhaním vykladať text básne. Ale predsa pár slov…Asi to dnes už nie je o mozoľoch, ale sotva kto vie lepšie než Milan Rúfus básnicky priblížiť istotu otcovej dlane a všetko to, čo po veky a aj dnes pre všetky deti sveta znamená otec…