Nedeľná chvíľka poézie

Milan Rúfus

O láske 

Ubudlo dní. Už klesá
šíp blúznivého letu.
Už z ľahkých stebiel vrások
si roky hniezdo pletú.

A zabudli sme tváre
a zabudli sme mená.
Len ona ostáva tu.
Len ona, nepremenná,

v nás zapaľuje slová
a hnetie plaché rýmy.
Z jej uhlia ukrytého
sa dymí ešte, dymí.

Chutnal som tvoju hlinu.
Nuž, udri, pieseň stará.
Lej trpkosť starodávnu
mužovi do pohára.

Len prepusť oči, láska.
A odstúp z mojich krídel.
By bol som spravodlivý
a spravodlivý videl:

jak túha túhu kríži
a ľudia blížia ľuďom;
a zástup z rodu hrdých
sa vzpína pod osudom.

Básnik, lyrik, esejista a prekladateľ Milan Rúfus patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej poézie v moderných slovenských dejinách. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1952-1989 prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry 20. storočia. Dva roky 1971-1972 pôsobil na univerzite v talianskom Neapole. Od roku 1990 žil na dôchodku v Bratislave.
     

Prvé básne publikoval v časopisoch už od 40. rokov 20. storočia. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme v roku 1956 a odvtedy vydal ďalších vyše 20 zbierok. Významnou oblasťou jeho literárnej aktivity bola esejistická tvorba. Vo svojom diele sprístupnil svoje úvahy o poézii, umení a spoločnosti, vydal eseje o národe, kultúre a niektoré jeho básne majú filozoficko-meditatívny charakter. Milan Rúfus zomrel 11. januára 2009 krátko po dosiahnutí veku 80 rokov. Miesto jeho posledného odpočinku je na cintoríne v rodnej Závažnej Porube. 

Milan Rúfus je básnik, ktorého najčastejšie prinášame v Nedeľnej chvíľke poézie. Je to samozrejme najmä kvôli sile a hĺbke jeho tvorby a myšlienok, ale tiež preto, že slovom a obraznosťou dokázal priblížiť hádam každú chvíľu ľudského života. Táto nedeľa je posledným dňom mája, ktorý má mnoho prívlastkov, najčastejšie však je mesiacom lásky. Ako inak sa s ním v Nedeľnej chvíľke poézie rozlúčiť, než práve básňou Milana Rúfusa…