Prvá slovenská astronómka Ľudmila Pajdušáková preslávila Slovensko po celom svete. Venovala sa sledovaniu meteoritov, najmä rojových. K jej najväčším zásluhám patrí objavenie piatich nových komét. Ľudmila Pajdušáková pôsobila vo Vysokých Tatrách na Astronomickom observatóriu Skalnaté Pleso. Svojimi výsledkami aj príkladnou pracovitosťou a húževnatosťou sa vypracovala na riaditeľku Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Zaslúžila sa o zapojenie Astronomického ústavu SAV a Slovenska do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a využitia kozmického priestoru a pripravovala pokusy a prístroje pre umelé družice v rámci programu Interkozmos. 29. júna je 110 rokov od jej narodenia.
Ľudmila Pajdušáková sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici, študovala na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od mladosti mala záľubu najmä v astronómii, kým sa však k nej dostala na profesionálnej úrovni, musela prejsť dlhú cestu. Najskôr sa po úmrtí rodičov sama starala o súrodencov, živila ich ako učiteľka na viacerých meštianskych školách. Miesto v Štátnom observatóriu Skalnaté Pleso si našla už krátko po jeho založení v roku 1944, najskôr tam pracovala ako technička. Popri zamestnaní študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave astronómiu. Titul RNDr. získala v roku 1950, vedeckú hodnosť CSc. v roku 1966. Príkladnou húževnatosťou sa vypracovala na riaditeľku Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.
V roku 1967 ju zvolili za členku Medzinárodnej astronomickej únie. Publikovala viac ako 20 pôvodných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch, desiatky odborných prác a viac ako 100 prác vedecko-popularizačného charakteru o astronómii, kozmonautike a svetonázorových problémoch. Zaslúžila sa o zapojenie Astronomického ústavu SAV do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a využitia kozmického priestoru a pripravovala pokusy a prístroje pre umelé družice v rámci programu Interkozmos.
Do značnej miery sa zaslúžila o popularizovanie amatérskej astronómie na Slovensku.
Venovala sa sledovaniu meteoritov, najmä rojových. Unikátna zbierka 10.000 snímok s viac ako 11.000 meteoritmi z roku 1946, do ktorej vo veľkej miere prispela, bola v tých časoch po harvardskej najpočetnejšia. K jej najväčším zásluhám však patrí objavenie piatich nových komét, pre zasvätených ich uveďme konkrétne: Pajdušáková – Rotbart – Weber (1946), Pajdušáková – Mrkos (1948), P/Honda – Mrkos – Pajdušáková (1948), Pajdušáková (1951) a Pajdušáková (1953). Venovala sa aj výskumu Slnka, najmä slnečnej koróny. Jej bývalý manžel, významný český astronóm Antonín Mrkos objavil 17. októbra 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť Asteroid 1982 UJ2, ktorý dostal meno 3636 Pajdušáková.
Ľudmila Pajdušáková, objaviteľka piatich komét, autorka populárno-vedeckých článkov o astronómii, kozmonautike a svetonázorových problémoch a riaditeľka Astronomického ústavu SAV zomrela 6. októbra 1979 vo Vyšných Hágoch.
Zdroj a foto: Wikipedia, Veda na dosah, FB, Teraz.sk, SAV, Prvá
; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)
