Náš významný maliar a spisovateľ Janko Alexy sa zaslúžil o záchranu Bratislavského hradu

Janko Alexy bol mimoriadne činorodým umelcom a organizátorom kultúrneho života na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Počas svojho tvorivého života sa snažil o vytvorenie nového národného prejavu v maliarstve, využíval širokú škálu formálnych výdobytkov moderny, nových smerov a tendencií. Maľoval slovenskú prírodu, dedinu, mestské zákutia, portréty, historické alebo legendárne postavy a udalosti. Patril k popredným záchrancom a iniciátorom rekonštrukcie Bratislavského hradu, neskôr tiež Trenčianskeho a Spišského hradu. Bohatá je aj Alexyho literárna činnosť. Poviedka Ondrejko patrí k umelecky najsilnejším obrazom ťažkého života detí v medzivojnovom období. Spolu so spisovateľom Gejzom Vámošom založil literárno-umelecký časopis Svojeť. Janko Alexy sa narodil 25. januára 1894, zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave.

Jeho rozsiahle výtvarné dielo obsahuje okolo 1300 olejomalieb, pastelov, tempier a kresieb. Navrhoval dekoratívne gobelíny a vitrážové či mozaikové okná do sakrálnych a svetských objektov ako napríklad pre Divadlo P.O. Hviezdoslava v Bratislave. Zasadzoval sa za rekonštrukciu mnohých kultúrnych pamiatok. Niekoľkoročné úspešné úsilie o záchranu Bratislavského hradu, neskôr Trenčianskeho a Spišského hradu opísal v knihe Tam ožila sláva.

Janko Alexy sa narodil v Liptovskom Mikuláši v rodine sedlárskeho majstra, už ako študent lučeneckého gymnázia sa pokúšal o prvé výtvarné prejavy. Pre očné ochorenie sa musel tohto záujmu na určitú dobu vzdať. Po maturite v roku 1912 vystriedal viaceré zamestnania. Bol kominárskym učňom či praktikantom v lekárni. Počas prvej svetovej vojny absolvoval lekárnický kurz v Budapešti a začal študovať na tamojšej Filozofickej fakulte. V roku 1917 ho však odvelili na taliansky front, kde sa k maľovaniu a kresleniu príležitostne vrátil. Po skončení vojny nastúpil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Jeho profesormi boli Josef Loukota, Max Pirner či legendárny Max Švabinský.

V lete v roku 1919 sa zúčastnil na vedeckej výprave po Slovensku, ktorú viedli českí profesori. Prizvali ho ako nadaného kresliara, aby zaznamenával hrady, zámky, kaštiele a mestá. Z množstva takto získaného materiálu urobil Alexy výber a vydal ho v podobe pohľadníc. O rok neskôr vydal zo spomínaných náčrtov aj knižný album pod názvom Obrázky zo Slovenska, absolvoval aj polročný študijný pobyt v Paríži.

Žil v Piešťanoch, kde organizoval umeleckú kolóniu, do ktorej chcel pritiahnuť najvýznamnejšie umelecké mená tej doby ako M. A. Bazovský či Zolo Palugyay. Po neúspechu projektu sa natrvalo usadil v Bratislave. Okrem vlastnej tvorby sa výrazne podieľal tiež na organizovaní umeleckého života a zasadzoval sa za rekonštrukciu mnohých kultúrnych pamiatok, okrem iného patril k popredným záchrancom a iniciátorom rekonštrukcie Bratislavského hradu, ktorý dlho stál bez svojich vežičiek ako povestný prevrátený stôl. Bohatá je aj Alexyho literárna činnosť. Spolu so spisovateľom Gejzom Vámošom založil literárno-umelecký časopis Svojeť.