Muhammad Ali sa stal ikonou nielen boxu

Legendárny americký boxer Muhammad Ali nemal len rýchle päste, ale aj osobné postoje, ktorými výrazne prekročil povrazy ringu. Stal sa ikonickou osobnosťou, ktorá inšpirovala mnohých Afroameričanov, aby si vybojovali slávu a bohatstvo. Olympijský víťaz, trojnásobný majster sveta v superťažkej váhe, športovec 20. storočia podľa BBC, či časopisu Sports Illustrated a asi najslávnejší americký moslim odišiel z tohto sveta pred desiatimi rokmi, 3. júna 2016. Prvý titul v superťažkej váhe medzi profesionálmi získal vďaka knokautovaniu Sonnyho Listona. Zo záberu Aliho nad Listonom sa stala ikonická fotografia dejín športu. Nezabudnuteľné sa stali jeho súboje s Joe Frazierom a Georgeom Foremanom. V profesionálnm ringu mal na konte 56 víťazstiev, z toho 37 pred časovým limitom a iba päť prehier. V roku 1980 mu diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Na olympiáde v Atlante v roku 1996 napriek chorobe zapálil olympijský oheň.

Muhammad Ali, rodným menom Cassius Marcellus Clay, sa narodil 17. januára 1942 v americkom meste Louisville. Na začiatku jeho života nič nenaznačovalo, že by sa vymanil z pút osudu černochov žijúcich na juhu Spojených štátov. Jeho rodičia si ťažko zarábali na živobytie. Otec bol maliar a natierač, matka upratovala v belošských domácnostiach.
Všetko sa zmenilo, keď ho k boxu ako 12-ročného chlapca priviedol policajt a trenér Joe E. Martin. Ten ho uviedol do amatérskeho ringu, do ktorého Cassius Clay vstúpil v roku 1954. Najväčší úspech na amatérskom poli dosiahol na olympijských hrách v roku 1960 v Ríme, keď získal zlatú medailu v poloťažkej hmotnostnej kategórii.

Už o štyri roky neskôr ovládol superťažkú váhu medzi profesionálmi vďaka knokautovaniu Sonnyho Listona. Zo záberu Aliho nad Listonom sa stala ikonická fotografia dejín športu. Víťazstvo nad Listonom si zopakoval aj v roku 1965. Krátko po zisku titulu konvertoval na islam, zmenil si meno na Muhammad Ali, lebo Cassius Clay bolo podľa neho meno pre otroka. Odmietol tiež narukovať do Vietnamu, čo mu prinieslo súdne spory, odobratie titulov, boxerskej licencie a dištanc, ktorý trval od marca 1967 do októbra 1970. Po jeho skončení Ali porazil Jerryho Quarryho, Oscara Bonavenu a mohol zaútočiť na titul Joea Fraziera. Zápas storočia sa odohral 8. marca 1971 v Madison Square Garden. Triumfoval síce Frazier, skončil však v nemocnici a Ali hovoril o konci aktívnej činnosti, pokiaľ to neprežije. Odveta prišla na rad 28. januára 1974 opäť v New Yorku, tentoraz už zvíťazil Muhammad Ali.

Po Frazierovi nasledovala konfrontácia s obávaným Georgeom Foremanom. Prvý súboj sa odohral v africkom meste Kinshasa. V zápase, ktorý sa uskutočnil 30. októbra 1974 uplatnil Ali svoju typickú taktiku, keď sa nechal „otĺkať“, no pritom si chránil hlavu. „Niekoľkokrát som ho zasiahol najmocnejšie, ako sa dalo. A on na mňa zakričal, či to je všetko, čo viem. Vtedy som pochopil, že mám problém,“ spomínal Foreman, ktorého Ali knokautoval v ôsmom kole. „Lietať ako motýľ, bodať ako včela. Ruky nemôžu zachytiť to, čo oči nevidia,“ vravel o vlastnej taktike šampión Ali. Tituly majstra sveta stratil v roku 1978 prehrou s Leonom Spinksom, ale už o pár mesiacov sa mu revanšoval a tretíkrát sa stal absolútnym šampiónom superťažkej váhy. Ali svoju kariéru ukončil vo veku 39 rokov, po prehre s Trevorom Berbickom. Na konte mal 56 víťazstiev, z toho 37 pred časovým limitom a iba päť prehier.

Na jeho životnej dráhe ho však čakal oveľa ťažší súper ako Frazier alebo Foreman. V roku 1980 mu diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Napriek nej cestoval po svete a zúčastňoval sa na rôznych charitatívnych akciách. Na olympiáde v Atlante v roku 1996 zapálil olympijský oheň a pohľad na to, ako očividne poznačený chorobou sa ujal tejto pocty patrí k najdojímavejším športovým fotografiám. Americký režisér Michael Mann v roku 2001 nakrútil film Ali, v ktorom slávneho boxera stvárnil Will Smith. V roku 2015 vydal autobiografickú knihu Muhammad Ali: His Life and Times. Muhammad Ali, legendárny boxer a ikona nielen športu, zomrel 3. júna 2016, mal 74 rokov.