Ladislav Pešek vždy chcel byť hercom a mal na to všetky predpoklady: Hercami boli obaja rodičia i prarodičia a on sám stál na javisku už ako štvorročný. Napokon sa zaradil k výrazným osobnostiam mimoriadne silnej generácie českého hereckého umenia. Začínal komédiami, osobitne obľúbenými sa stali tie zo študentského života, prepracoval sa k náročným a výrazným postavám. V Národnom divadle v Prahe hral takmer pol storočia. Ladislav Pešek bol veľmi obľúbený v rozprávkach Strakonický dudák, Obušku, z pytle ven, Hrátky s čertem, z komédií sú najznámejšie Adéla ještě nevěčeřela alebo Já už budu hodný, dědečku! Videli sme ho aj v televíznych seriáloch, napríklad Nemocnica na okraji mesta alebo Sanitka. 4. októbra si pripomíname 120. výročie jeho narodenia, zomrel po dlhej chorobe 13. júla 1986 vo veku necelých 80 rokov.

Ladislav Pešek sa narodil v Brne, pôvodne sa volal Pech. V rodnom meste vyštudoval konzervatórium a hneď po jeho skončení ho prijali do Národného divadla v Brne. Pôsobili tu aj jeho rodičia, aby sa od nich odlíšil, prijal ako pseudonym matkino dievčenské priezvisko. Peškov talent bol natoľko výrazný, že už o dva roky sa stal členom Národného divadla v Prahe, kde hral takmer pol storočia až do odchodu do dôchodku v roku 1975. Vytvoril okolo troch stoviek postáv siahajúcich od komediálnych hrdinov, cez tragikomické typy až po osudom stíhaných mužov.

Pre Ladislava Peška bolo typické, že sa stále udržiaval vo výbornej fyzickej kondícii, vedel dobre spievať, tancovať aj stepovať a až do pokročilého veku udivoval mladistvou vitalitou. Sám o tom hovoril: „Človek si má udržať mladosť až do smrti, keď chce rozdávať ľuďom radosť a zážitok. Snažil som sa, aby kus mladosti bol vo všetkých mojich postavách – hoci aj stáli nad hrobom“. Vo filme nevytvoril Ladislav Pešek veľa hlavných úloh, no všetkým vedel dať natoľko jedinečný charakter, že si ich diváci vždy zapamätali. Po prvý raz stál pred kamerami v roku 1931 a do roku 1945 nakrútil vyše 40 filmov. Takmer výlučne išlo o komédie, napríklad Hotel Modrá hvězda, Roztomilý člověk, Těžký život dobrodruha či Valentín Dobrotivý. Najúspešnejšie a dodnes najobľúbenejšie sú ale dve: Škola základ života a Cesta do hlubin študákovy duše, kde si s chuťou zahral gymnazistu, hoci sám už mal vyše tridsať…

Po roku 1945 dostával Ladislav Pešek aj náročnejšie úlohy. Vo filme O ševcovi Matoušovi hral titulnú postavu, kráľovským šašom bol v Janovi Husovi a Janovi Žižkovi a tragickú postavu židovského väzňa vytvoril vo filme Transport z ráje. Psychologicky výrazné postavy mal vo filmoch Únos, Škola otců, Probuzení, Zlé pondělí, Tvář v okně či Hrdina má strach. S televíziou spolupracoval Ladislav Pešek od jej začiatkov a účinkoval v niekoľkých desiatkach inscenácií a v seriáloch, napríklad Nejmladší z rodu Hamrů, Nemocnice na kraji města alebo Sanitka. Ladislav Pešek zomrel po dlhej chorobe 13. júla 1986 vo veku necelých 80 rokov.

Zdroj a foto: ČSFD, Wikipedia, dnes24.sk, Týden.cz, Super.cz, ČT, IMDb, FB


; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)


