Jozef Majerčík, legenda ľudového tanca a výrazná postava mnohých filmov

Martin Ťapák mal vždy veľmi blízko k nášmu ľudovému umeniu a osobitne tancu, a tak nečudo, že ako filmový režisér neraz siahal pri svojich takto orientovaných dielach po predstaviteľoch z tohto prostredia. K jedným z jeho najobľúbenejších bol náš legendárny tanečník Jozef Majerčík. Vďaka svojim ostrým črtám v tvári a výraznej jazve na líci patril k postavám, ktoré ste nemohli prehliadnuť. Jozef Majerčík hrával výrazné chlapské roly a pred približne pol storočím patril k často obsadzovaným hercom, aj vo vedľajších úlohách zostával v pamäti. Bol iste jednou z najvýraznejších osobností folklórneho diania na Slovensku, herec, kultúrno-osvetový pracovník, folklorista, národopisný zberateľ a pedagóg. Poznáme ho ako nezabudnuteľného herca a tanečníka vo filmoch z prostredia venovaného ľudským príbehom, ktoré sú pretkané tradičnými zvykmi a obyčajami. Ako výrazný charakterový herec a talentovaný tanečník účinkoval v mnohých filmoch domácej i zahraničnej produkcie, ale pravdepodobne najviac svoje herecké a tanečné skúsenosti predviedol v televíznom filme Balada o Vojtovej Maríne. Mohli sme ho vidieť vo filmoch Živý bič, Krutá ľúbosť, Málka, Pustý dvor, Jedenáste prikázanie, Na baňu klopajú, Kubo či Nevesta hôľ. Jeho ostré rysy tváre si všimli aj nemeckí producenti westernu Synovia veľkej medvedice. Jožko bol Liptákom a Slovákom celým telom aj dušou. Poznalo ho takmer celé Slovensko, každá obec, každé mesto, každý ľudový súbor či národopisná skupina, ale hlavne ľudia, ktorí milujú folklór…

Jozef Majerčík sa narodil 4. decembra 1928 vo Východnej. Pôvodne sa mal stať stavebným technikom. Najprv mienil pokračovať v štúdiách na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, zlákal ho však folklór, ktorému zasvätil celý svoj život. S ľudovým tancom prišiel do kontaktu v rodnej dedine Východná na zábavách. V rokoch 1952 – 1953 sa stal členom a sólistom tanečnej zložky SĽUK-u a v roku 1953 začal študovať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V tom istom roku ho súčasne prijali do súboru Lúčnica. Občas hrával i ako inštrumentalista na fujaru. V rokoch 1952 – 1953 stál pri zrode Folklórneho festivalu Východná a bol dlhoročným členom programovej rady, autorom a režisérom mnohých scénických programov a súťaží.

Inicioval a od roku 1971 bol jedným z hlavných organizátorov hnutia dedinských folklórnych skupín Nositelia tradícií, zameraného na uchovávanie, ochranu a rozvoj tradičných foriem ľudovej kultúry. V spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a Krátkym filmom Bratislava sa venoval filmovej dokumentácii tanca a vybudoval v Osvetovom ústave rozsiahly archív tanečných filmov a videozáznamov rôznych tanečných žánrov. V 60. rokoch 20. storočia bol Jozef Majerčík členom poradného zboru redakcie pre ľudovú kultúru Československej televízie v Bratislave a spolupracoval na príprave a realizácii cyklu hudobno-tanečných dokumentov z jednotlivých etnografických oblastí Slovenska pod názvom Zem spieva. Jozef Majerčík zomrel 4. apríla 2011 v Bratislave vo veku 82 rokov.