Joža Uprka svojimi obrazmi oslávil Slovácko, mal blízko k Slovensku

Maliar a grafik Joža Uprka pochádzal z Moravského Slovácka a tento kraj pôsobivo stvárnil a oslávil svojimi obrazmi. Viaceré z nich sa stali veľmi známymi, priam ikonickými. Obraz Pouť u svatého Antonínka bol vystavený na Parížskom salóne a získal ocenenie, vďaka nemu sa stal umelec známym aj v zahraničí. Jeho vrcholným dielom je Jízda králů, v ďalších zachytával zvyky a slávnosti, ale aj bežné činnosti ľudí Slovácka, často v ich farebných krojoch. Celých pätnásť rokov žil na Slovensku, v kaštieli v Klobušiciach, ktoré sú dnes súčasťou Ilavy, na viacerých obrazoch sa venoval okolitým dedinám a ľuďom v nich. Počas prvej Československej republiky dokonca stál na čele Spolku slovenských výtvarných umelcov, v Bratislave je po ňom pomenovaná ulica. 26. októbra je 165 rokov od narodenia svojrázneho výtvarného umelca. Najrozsiahlejšia zbierka diel Jožu Uprku je v galérii pomenovanej po ňom v Uherskom Hradišti. Na prízemí rekonštruovaného bývalého jezuitského internátu v 12 miestnostiach je výber jeho 155 obrazov vrátane v Paríži oceneného diela Pouť u sv. Antonínka.

Joža Uprka sa narodil v moravskej dedine Kněždub neďaleko mestečka Strážnice. Výtvarné nadanie zdedil po svojom otcovi Janovi, ktorý bol roľníkom, no figurálnymi maľbami zdobil okná a steny domov. Navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe, odišiel však študovať do Mníchova, pretože tu nachádzal viac priestoru pre tvorbu podľa vlastných predstáv. Bol spoluzakladateľom spolku Škréta, do ktorého patrili tiež Alfons Mucha, Antonín Slavíček a Luděk Marold. Cez prázdniny cestoval po Morave a Slovensku, aby zachytával každodenný život. V roku 1887 sa vrátil do Prahy, aby sa napokon v roku 1888 usadil vo svojom rodnom kraji, ktorý mu poskytoval inšpiráciu a s ktorým bola tiež spojená podstatná časť jeho diela.
Svoj najznámejší obraz Jízda králů dokončil Uprka v dvojakom stvárnení, v realistickom a impresionistickom štýle. Mimoriadnou kultúrnou udalosťou bola potom jeho prvá súborná výstava, ktorú v tom istom roku usporiadal v Topičovom salóne v Prahe.

V roku 1897 sa Joža Uprka usadil v Hroznovej Lhote vo svojom rodnom kraji. Spoločne s ďalšími moravskými a slovenskými výtvarníkmi usporiadali v roku 1902 v Hodoníne výstavu, ktorá sa tiež označuje ako Uprkova škola. V roku 1922 odišiel Uprka z Hroznovej Lhoty do Klobušíc, čerpal vo svojej tvorbe z námetov tunajšieho ľudového prostredia. Zvolili ho za čestného člena Spolku slovenských výtvarných umelcov a neskôr sa stal jeho predsedom. Domov do Hroznovej Lhoty sa vrátil až v roku 1937. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval a maliar Joža Uprka podľahol chorobe 12. januára 1940. Patril k najvýznamnejším maliarom Moravy. Vychádzal z českého obrodeneckého optimizmu, reprezentoval vyvzdorovaný regionalizmus a bol veľkým priateľom Slovákov.

Najrozsiahlejšia zbierka diel Jožu Uprku je v galérii pomenovanej po ňom v Uherskom Hradišti. Na prízemí rekonštruovaného bývalého jezuitského internátu v 12 miestnostiach je výber 155 obrazov Jožu a 25 sôch jeho brata Františka Uprku. Okrem jednej miestnosti s akvarelmi sú v ostatných pestrofarebné olejomaľby. Predstavujú maliarove dôverne známe prostredie, krajinu a jej obyvateľov pri zbere úrody a inej práci, vo sviatočných krojoch a pri rôznych oslavách, akými sú púte, procesie Božieho tela, hody či dožinky. Medzi nimi nechýba obraz Pouť u sv. Antonínka s rozmermi 92×151 centimetrov, za ktorý získal v Paríži zlatú medailu.