Josef Šebánek, svojrázny dedo Homolka

Nikdy nechodil na žiadnu hereckú školu a napriek tomu si získal srdcia divákov. Jozef Šebánek mal za sebou pestrý život a veľa zamestnaní. Najviac si ho diváci obľúbili pre jeho prirodzenosť a nenútený humor. Uznávaný režisér Miloš Forman si ho vybral do svojich komédií Lásky jedné plavovlásky a Hoří, má panenko. Najviac sa preslávil ako svojrázny dedo Homolka v komediálnej trilógii o rodine Homolkovcov. 22. júla si pripomíname 111 rokov od narodenia Josefa Šebánka.

Narodil sa 22. júla 1915 v Podskalí pri Písku. Väčšinu života strávil v pražskom Karlíne. Vyučil sa ako automechanik, ale za svoj život vystriedal celý rad rôznych zamestnaní. Pracoval ako taxikár, vodič nákladiaka aj autobusu, pltník, lesný robotník, sústružník a autožeriavnik. Dokonca si na čas vyskúšal aj prácu leteckého mechanika. Do sveta filmu sa dostal úplnou náhodou. Vďaka rodinnej známosti sa Jozef dostal k Miroslavovi Ondříčkovi, ktorý ho predstavil režisérovi Milošovi Formanovi. Ten práve hľadal niekoho pre svoj film Lásky jednej plavovlásky. Pri návšteve bol Forman očarený jeho vystupovaním a humorom. Šebánek sa spočiatku bránil, že si nedokáže zapamätať viac ako dve vety textu. Forman ho nakoniec presvedčil, a tak Jozef vo svojich päťdesiatich rokoch prvýkrát stál pred kamerou.

Formanov spôsob natáčania mu skvele sadol. Režisér nedával hercom presné texty, ale nechával ich improvizovať. Vďaka tomu mohla vyniknúť Jozefova prirodzenosť, čo sa najlepšie ukázalo v slávnej posteľnej scéne z filmu Lásky jedné plavovlásky. S Miladou Ježkovou, ďalšou debutujúcou neherečkou, vytvorili nezabudnuteľný manželský pár rodičov klaviristu Mildu, ktorého hral Vladimír Pucholt. Forman si ho znova vybral aj do komédie Hoří, má panenko, kde stvárnil člena plesového výboru.

Najviac ho však preslávila postava deda Homolku v mimoriadne populárnej trilógii, ktorú režíroval Jaroslav Papoušek. Po prvom dieli Ecce homo Homolka nasledovali filmy Hogo fogo Homolka a Homolka a Tobolka. Ani túto príležitosť Jozef neprijal hneď. Obával sa, že popri skúsených hercoch ako František Husák a Helena Růžičková nevynikne. Vážil si ich umenie a nechcel im kaziť výkony. Režisérovi dalo veľké úsilie prehováranie, kým ho presvedčil.

Na pľaci si Šebánka všetci obľúbili pre jeho humor a schopnosť baviť ostatných. Pri pauzách rozprával historky, pri ktorých sa štáb váľal smiechom. Aj profesionálni herci ho čoskoro prijali ako seberovného. Dedo Homolka sa zapísal do pamäte divákov hláškami, ktoré divákom pripomínali ich vlastné rodinné situácie.

V roku 1971 dostal ponuku zahrať si v seriáli Pan Tau s Jánom Werichom. Odmietol ju nielen kvôli zhoršenému zdraviu, ale najmä z obavy, že by popri takej hereckej legende pôsobil smiešne. Ako mu ubúdalo síl, Jozef sa viac a viac uzatváral do seba. Trpel úzkosťami a zle znášal tmu. Niekedy musel na niekoľko dní do nemocnice, aby sa aspoň trochu stabilizoval.

Josef Šebánek zomrel 13. marca 1977 vo veku 61 rokov v nemocnici na srdcové zlyhanie. V jeho posledných chvíľach s ním bol syn Bohumil, ktorý mu doniesol jeho obľúbené jedlo – držkovú polievku a oškvarkové placky. Filmári mu ešte dlho po smrti posielali ponuky na nové úlohy, pretože netušili, že už nie je nažive. Za osem rokov hereckej kariéry natočil deväť filmov a zapísal sa do dejín českého filmu, hoci nikdy neštudoval herectvo. Jeho postavy bavia divákov dodnes a dokazujú, že ku skutočnému talentu nie je nutné mať odborné vzdelanie. Niekedy stačí byť sám sebou…