Jedinečná Katarína Kolníková nám chýba už dve desaťročia

Katarína Kolníková  bola jednou z najznámejších aj najosobitejších slovenských herečiek hoci nikdy neštudovala herectvo. Divadlu sa venovala takmer trištvrte storočia. Bola tvárou Radošinského naivného divadla, s ktorým vystupovala od roku 1971 až do svojej smrti v roku 2006. Do tohto divadla aj slovenského herectva vôbec vniesla neopakovateľný vklad čistej a úprimnej človečiny a dobroty. Katarína Kolníková účinkovala v takmer všetkých inscenáciách Stanislava Štepku, dokopy ich bolo dvadsaťjeden. Spomenúť možno ikonické hry Jááánošííík, Nevesta predaná Kubovi, Ženské oddelenie, Pokoj domu tomuto či Lás-ka-nie.  Často sme ju videli aj v televízii.   Katarína Kolníková, za slobodna Katarína Beňovičová, sa narodila 20. apríla 1921 v Radošine. Navždy sme sa s ňou rozlúčili pred dvadsiatimi rokmi, zomrela 29. mája 2006 v rodnej Radošine vo veku 85 rokov.

Katarína Kolníková pochádzala z deviatich detí v rodine železničiara, väčšina jej súrodencov však zomrela na predčasne, prežila len ona a brat Ján. Keď vychodila základnú školu, pracovala na majeri v rodnej obci, neskôr niekoľko rokov slúžila v neďalekých Piešťanoch. Ako devätnásťročná sa vydala za Michala Kolníka z Nitrianskej Blatnice, ten však v roku 1945 odišiel do zámoria a štyri deti vychovala sama. Až do dôchodku, teda do roku 1979, pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine.

Na javisku sa prvý raz objavila ako  jedenásťročná v predstavení Jezuliatko, s radošinskými ochotníkmi pravidelne  začala vystupovať pred svojou tridsiatkou. V roku 1963 vzniklo Radošinské naivné divadlo a keď pani Kolníková prišla na konkurz, Stano Štepka, ktorý ju poznal už trojročný ako vychovávateľku zo škôlky, ani na chvíľu nezapochyboval, že je skvelá herečka. Už v prvej hre Človečina natrvalo potvrdila svoj neopakovateľný herecký a ľudský prístup, ktorým rozosmievala aj dojímala. Katarína Kolníková účinkovala v takmer všetkých inscenáciách Stanislava Štepku, dokopy ich bolo dvadsaťjeden. Spomenúť možno ikonické hry Jááánošííík, Nevesta predaná Kubovi, Ženské oddelenie, Pokoj domu tomuto či Lás-ka-nie. Pred kamerou sa predstavila napríklad v televíznom filme Víno vinovaté či v psychologickom filme Dušana Hanáka Tichá radosť, naposledy vo filme Konečná stanica v roku 2004. 

Katarínu Kolníkovú vo februári 2002 v diváckej ankete Osobnosť televíznej obrazovky uviedli do Siene slávy za jej celoživotnú prácu. Udelili jej prémiu ceny Slovenskej filmovej kritiky Igric za rok 2005 za výkon v inscenácii Človečina. Na divadelnom festivale Aničky Jurkovičovej v roku 2005 získala ocenenie Kvet Tálie. Katarína Kolníková zomrela 29. mája 2006 v rodnej Radošine vo veku 85 rokov.

Zdroj: Wikipedia, Teraz.sk, RND

Foto: RND, FB