Ján Starší, skvelý hokejista a legendárny tréner

Náš popredný hokejista a neskôr legendárny tréner Ján Starší počas aktívnej kariéry získal na medzinárodnej scéne jednu striebornú a dve bronzové medaily z majstrovstiev sveta. Ako tréner československého reprezentačného výberu sa podpísal pod dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu zo svetových šampionátov. Na trénerskom konte má aj striebro zo zimnej olympiády z roku 1976. Takmer celú aktívnu hokejovú kariéru strávil ako útočník v Slovane Bratislava, patrí do klubovej Siene slávy. Zaradili ho aj medzi členov Siene slávy slovenského hokeja. Navždy sme sa s ním rozlúčili pred siedmimi rokmi, 13. apríla 2019 vo veku 85 rokov.

Ján Starší sa narodil 17. októbra 1933 v obci Sokolče, ktorá už dnes neexistuje, padla za obeť výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. S hokejom začal v Liptovskom Mikuláši a kanonierske schopnosti ukázal už ako 16-ročný v zápase proti Vrútkam, ktorý Liptáci vyhrali 42:0 a Ján Starší strelil 15 gólov. V mladosti vynikal aj v stolnom tenise, zdobí ho dorastenecký slovenský titul vo dvojhre a československý vo štvorhre. Hrával tiež futbal za Iskru Liptovský Mikuláš a nepohrdol ani basketbalom. Aj napriek rôznorodým športovým záujmom zvíťazil u Staršieho hokej. Dres Slovana Bratislava si prvýkrát obliekol v roku 1952 a v najslávnejšom slovenskom klube pôsobil do roku 1966.

V tíme belasých vytvoril najprv s centrom Karolom Fakom a neskôr s Jozefom Golonkom a s ďalším krídlom Júliusom Černickým v tej ére najúdernejší útok v najvyššej československej súťaži. Stal sa aj kráľom strelcov, ale ligový titul so Slovanom nikdy nezískal. Slovan skončil v ére Staršieho štyrikrát druhý a dostal prívlastok korunný princ ligy. Celkovo strelil v najvyššej súťaži za 14 sezón 267 gólov a odohral viac než tristo zápasov.

Hokejové schopnosti Jána Staršieho sa nestratili ani v konkurencii československej reprezentácie, za ktorú odohral 73 zápasov a strelil 29 gólov. Zo štyroch svetových šampionátov si odniesol tri cenné kovy. Jednu striebornú medailu z roku 1961 z majstrovstiev sveta vo Švajčiarsku a dve bronzové medaily z domáceho šampionátu 1959 a z MS 1963 vo Švédsku. Československo reprezentoval na zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley, na ktorých skončilo štvrté. Na týchto ZOH bol ako prvý slovenský hokejista v histórii vlajkonosičom československej výpravy. Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1966 a zároveň sa začala jeho nemenej úspešná trénerská cesta. Ako kouč začínal v Nemecku na striedačke Bayernu Mníchov.

Najväčšie úspechy slávil ako tréner československej reprezentácie. Spolu s Karlom Gutom vytvoril trénerskú dvojicu, ktorá reprezentáciu v rokoch 1973 až 1979 priviedla k dvom titulom majstrov sveta v rokoch 1976 a 1977) a k štyrom strieborným medailám z MS. Pod ich vedením slávil československý výber aj úspech na ZOH v Innsbrucku, kde v roku 1976 získal striebro, striebro si priniesol tento výber aj z historicky premiérového ročníka Kanadského pohára 1976. Vo dvojici s Karlom Gutom sú najúspešnejšou trénerskou dvojicou v histórii československého hokeja. Počas ich šesťročného spoločného pôsobenia neskončila reprezentácia na MS horšie ako druhá. K bronzu z MS doviedol československý výber aj v roku 1988, keď spolupracoval s Františkom Pospíšilom.

Trpkú príchuť prívlastku korunný princ ligy okúsil Ján Starší opäť ako tréner Slovana Bratislava. V rokoch 1968 až 1974 obsadil Slovan zase štyrikrát druhé miesto. Ligové tituly sa mu podarilo získať v rokoch 1981 a 1989, ale s vtedajšími západonemeckými tímami SC Riessersee a SB Rosenheim. Do histórie slovenského hokeja sa Doc. PhDr. Ján Starší, CSc. zapísal aj ako veľký hokejový odborník. Štvrťstoročie pôsobil na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednášal o hokejových tréningových metódach, ktoré uplatňoval aj vo vlastnej trénerskej praxi. Jeho poznatky roky využíval SZĽH, v ktorom pôsobil ako predseda trénerskej rady, člen výkonného výboru či ako konzultant.