H. G. Wells, jeden o zakladateľov sci – fi, svojou Vojnou svetov vyvolal paniku

V tomto roku si pripomíname 160 rokov od narodenia a zároveň 80 rokov od úmrtia jedného zo zakladateľov svetovej vedecko-fantastickej literatúry H. G. Wellsa. Anglický spisovateľ sa narodil 21. septembra 1866 v Bromley a je to práve osemdesiat rokov, čo 13. augusta 1946 Herbert George Wells zomrel v Londýne. Spoločne s Francúzom Julesom Vernem je právom považovaný za zakladateľa žánru science-fiction. Jeho slávne romány Vojna svetov, Ostrov doktora Moreaua či Stroj času sa stali evergreenmi vedeckej fantastiky. Sú napísané tak pôsobivo, že rozhlasová dramatizácia Vojny svetov v réžii Orsona Wellesa 30. októbra 1938 večer pred Halloweenskou nocou vyvolala v USA vlnu strachu. Hra znela ako mimoriadne spravodajstvo o útoku Marťanov. Mnoho ľudí uverilo správe a prepadlo panike, časť poslucháčov volala políciu či noviny a utekala z domovov.

Zaujímavý až dramatický bol aj osobný život spisovateľa. Jeho otec bol predavačom a kým si nezlomil nohu hral tiež profesionálne kriket. Jeho matka slúžila ako gazdiná na neďalekom statku a mladý Bert si tajne prečítal knihy z tamojšej knižnice. Tak si už v mladosti vypestoval lásku ku knihám. Hoci jeho otec si prial aby šiel Herbert v jeho stopách, ten mal úplne iné plány. V roku 1883 sa stal žiakom aj učiteľom na Midhurstskej základnej škole. Neskôr získal štipendium na vedeckej škole v Londýne a študoval biológiu u slávneho T. H. Huxleya. V roku 1887 zanechal štúdiá, štyri roky vyučoval na súkromných školách aby sa potom v roku 1891 usídlil v Londýne, vzal si svoju sesternicu Isabel a pokračoval v kariére na univerzite.

Od roku 1893 sa venoval spisovateľstvu na plný úväzok. Isabel nakoniec opustil kvôli jednej zo svojich najbystrejších študentiek Amy Catherine, ktorú si vzal roku 1895. Neobyčajný záujem o spoločnosť inšpiroval Wellsa roku 1903 vstúpiť do socialistickej Fabianskej spoločnosti v Londýne. Tá sa snažila o spravodlivejšiu spoločnosť postupným systémom reforiem. Čoskoro sa však pohádal s jej vodcami, medzi nimi aj presláveným literátom G. B. Shawom. Po vypuknutí vojny roku 1914 sa Wells zaplietol s mladou žurnalistkou Rebeccou West, o 26 rokov mladšou. Ich syn Anthony West neskôr tento zložitý vzťah popísal v jednom zo svojich diel. A treba podotknúť, že Rebecca nebola jeho poslednou milenkou.

Hoci Wells bol veľmi rezervovaný k sovietskemu systému, bol naklonený veľkorysým cieľom ruskej revolúcie a roku 1920 sa priateľsky stretol s Leninom. Na začiatku dvadsiatych rokov potom bol vážnym kandidátom do parlamentu. Roku 1934 sa stretol so Stalinom aj s Rooseveltom, snažiacim sa ho neúspešne naverbovať pre svoje plány na záchranu sveta. Počas druhej svetovej vojny žil H. G. Wells, odmietajúci vysťahovať sa z Londýna, vo svojom dome v Regent’s Park, kde aj zomrel 13. augusta 1946.

Jeho dielo sa však stalo nesmrteľným nielen pre žáner sci-fi, ale mnohými myšlienkami a podnetmi je dodnes aktuálne a znepokojujúce. Platí to nielen o Vojne svetov. Ostrov doktora Moreaua varuje pred génovou manipuláciou a Stroj času je hrozivou víziou, ktorú dnes či v neďalekej budúcnosti prináša možné zneužitie automatizácie, robotizácie a umelej inteligencie…