Gabriela Hermelyová bola pri zrode slovenskej populárnej hudby

Populárna hudba sa na Slovensku stávala naozaj populárnou až po roku 1950. Spočiatku to bol fenomén spätý so zábavou vo veľkých mestách, populárna hudba bola súčasťou vystúpení v zábavných podnikoch, k širšej verejnosti sa dostávala najmä rozhlasovým vysielaním. Vznikali prvé šlágre, ktoré si pospevoval či popiskoval takmer každý a prichádzali na scénu aj prvé spevácke hviezdy, Medzi speváčkami to bola Melánia Olláryová a vzápätí po nej o štyri roky mladšia Gabriela Hermelyová. Dobre známe sú jej piesne Môj manžel, Skryl sa mesiac, Nie som žiarlivá alebo Nauč sa to odo mňa. Pripomíname si 94 rokov od jej narodenia, bude to zakrátko desať rokov, čo zomrela 14. augusta 2016 vo veku 84 rokov.

Gabriela Hermelyová sa narodila 10. júna 1932 v Košiciach. Hudobné nadanie sa u nej prejavovalo už od detstva, účinkovala predovšetkým ako klaviristka a neskôr ako speváčka na rôznych školských podujatiach. Prvú nahrávku pripravila v košickom rozhlase v roku 1951. Išlo o desať piesní so skupinou Gejzu Toperczera. O tri roky neskôr sa presťahovala do Bratislavy, kde v tom čase pôsobili už rôzni swingoví inštrumentalisti a orchestre. Hermelyová so svojím swingovým cítením a farbou hlasu ideálnou k džezovým žánrom našla uplatnenie v dobovo moderných zoskupeniach. Prvým z nich bol orchester Jána Siváčka, s ktorým nahrala skladbu Ty nie si môj typ. Tá ju sprevádzala celý spevácky život.

V druhej polovici 50. rokov sa Gabriela Hermelyová stala mimoriadne populárnou speváčkou, obrovským šlágrom bola napríklad pieseň Môj manžel. Spolupracovala takmer so všetkými výraznými kapelami toho obdobia, s Orchestrom Siloša Pohanku, Orchestrom Gustava Broma, Braňa Hronca, Jaroslava Laifera či Karla Vlacha. V roku 1958 vzniklo bratislavské kabaretné divadlo Tatra kabaret, neskôr Tatra revue a Gabriela Hermelyová tu účinkovala vo viacerých programoch ako Nečakaj ma už nikdy či Rendez-vous v Bratislave. Výrazná bola jej spolupráca s Orchestrom Gustava Offermanna aj s Orchestrom Juraja Velčovského i s českými kapelami, absolvovala prvé zahraničné zájazdy. Po desiatkach rozhlasových nahrávok a početných singlových platniach nahrala v roku 1971 s orchestrom Gustava Broma profilovú LP platňu Najkrajšia spomienka.

Neskôr účinkovala Gabriela Hermelyová skôr sporadicky a najčastejšie v retrospektívnych hudobných programoch, napríklad v televíznej relácii Smiem prosiť a Diskotéka pre starších. Od roku 2000 niekoľko rokov pripravovala rozhlasovú reláciu Kronika populárnej hudby s protagonistami slovenskej populárnej scény minulých desaťročí. Gabriela Hermelyová súťažila aj na prvej Bratislavskej lýre v roku 1966 s piesňou Mám ho rada. Dobre známe sú jej piesne Môj manžel, Skryl sa mesiac, Nie som žiarlivá, Na konečnej stanici, Ty nie si môj typ, Môj ideál, Májovou záhradou, Namaľuj mi dúhu či Najkrajšia spomienka. Obľúbené boli aj ďalšie jej skladby Mám rada rytmus, Nádej nájde nás, Mám stále plno ideálov, Verím, Jesenné odchody, V neskorých hodinách alebo Nauč sa to odo mňa.