Gabo Zelenay bol jedinečný športový reportér

Gabo Zelenay stál pri kolíske našej športovej reportáže a jeho stopa aj popularita majú veľmi silné a košaté korene. Začínal v období pred televíziou a podujal sa priblížiť športové podujatia poslucháčom tak, ako by boli priamo pri nich. Nezabudnuteľné sú kadencia aj emócie jeho prejavu, farbisté prirovnania a vtipné hlášky, ktoré zľudoveli. Zomrel po krátkej ťažkej chorobe 3. augusta 2003 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov.

Gabo Zelenay, ktorý sa narodil 26. novembra 1922 v Bánovciach nad Bebravou, bol nielen reportér, publicista, spisovateľ, ale aj aktívny športovec a tréner. V hokeji pôsobil ako brankár prvoligového celku VŠ Bratislava, na špičkovej úrovni hral basketbal, trénoval atlétov aj basketbalistov. Jeho životnou túžbou však bolo stať sa rozhlasovým reportérom.

Konkurz do Československého rozhlasu vyhral ako 24-ročný v roku 1946, zaujal originálnou reportážou o zápalkovej škatuľke. Od začiatku svojej kariéry pútal pozornosť poslucháčov svojím nezvyčajným prístupom k reportovaniu, ktoré mu prinieslo popularitu i slávu. Stal sa doslova legendou rozhlasovej žurnalistiky a športovej reportáže.

Nezabudnuteľné sú jeho reportáže zo zlatej jazdy krasokorčuliara Ondreja Nepelu na zimných olympijských hrách v japonskom Sappore 1972 a z roku 1969 z bazilejského finále futbalového Pohára víťazov pohárov, keď Slovan Bratislava triumfoval nad FC Barcelona. Hoci sa venoval hlavne futbalu a hokeju, dokázal komentovať aj šach a šerm, čo mnohí jeho kolegovia považovali za nekomentovateľné športy.

Gabo Zelenay svoj vzťah k mládeži dokumentoval  založením Pionierskej olympiády. Za svoju bohatú reportérsku činnosť získal veľa vysokých vyznamenaní. Jeho obľúbenosť dokumentuje aj to, že bola po ňom pomenovaná odroda gladioly so zelenkastým nádychom v bielom kvete, prezentovaná na výstave v roku 2004. Jeden zo zakladateľov športovej rozhlasovej reportáže zomrel po krátkej ťažkej chorobe 3. augusta 2003 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov.

Technika nám umožňuje presvedčiť sa o jeho majstrovstve aj dnes. Slovenský rozhlas má bohatý zvukový archív, s ktorým sa ochotne delí so širokou verejnosťou. Takže tu je odkaz od rozhlasových kolegov: Pripomenúť jeho nezabudnuteľný prejav si môžete aj v našom archíve PLUS.

Zdroj: STVR, Wikipedia, Teraz.sk, SOŠV