Eva Pilarová a jej nezabudnuteľné piesne

Eva Pilarová sa narodila 9. augusta 1939, mala by teda práve 87 rokov, je to však už viac ako šesť rokov čo odišla do speváckeho neba 14. marca 2020 vo veku 80 rokov táto legenda populárnej hudby. Od detstva sa hudobne vzdelávala, hrala na klavíri, spievala v detskom chrámovom zbore a v detskom zbore Československého rozhlasu v Brne. Po konkurze nastúpila do pražského divadla Semafor, tu sa začala jej spolupráca s Waldemarom Matuškom, výsledkom bola tiež legendárna pieseň Ach, ta láska nebeská. S Matuškom prešla do divadla Rokoko, najväčším hitom bolo opäť dueto Tam za vodou v rákosí. Premiéru pred kamerou mala vo filme Kdyby tisíc klarinetů, kde spievala s Karlom Gottom Je nebezpečné dotýkat se nebe. V júni 1967 na druhom ročníku Bratislavskej lýry vyhrala zlatú lýru za pieseň Rekviem.

Eva Pilarová, rodným menom Eva Bojanovská sa narodila v Brne. Vyštudovala Vyššiu hospodársku školu, začala študovať operný spev na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení, zároveň spievala v kabarete Večerní Brno. Po roku štúdia z JAMU odišla a nastúpila do pražského divadla Semafor, na konkurze si ju vybrali Jiří Suchý a Jiří Šlitr. Prvú semaforskú pesničku Sup a žlůva naspievala s Jiřím Suchým. Jej prvou samostatnou nahrávkou pre Supraphon bola Co je to, čo bol v origináli hit Elvisa Presleyho Don’t Be Cruel s českým textom Jiřího Suchého. Spievala ju v semaforskom predstavení Zuzana je sama doma. Tu sa začala jej spolupráca s Waldemarom Matuškom, naspievali okrem iného legendárny hit Ach, ta láska nebeská.

V roku 1962 prešla s Matuškom do divadla Rokoko. Ešte v tom roku získala zlatú medailu v oblasti jazzového spevu na Svetovom festivale mládeže v Helsinkách. Z viacerých piesní v Rokoku bolo najväčším úspechom opäť dueto Tam za vodou v rákosí, zakrátko sa do Semaforu vrátila. Premiéru pred kamerou mala vo filme Kdyby tisíc klarinetů, kde spievala dueto s Karlom Gottom Je nebezpečné dotýkat se nebe. V júni 1967 na druhom ročníku Bratislavskej lýry vyhrala zlatú lýru za pieseň Rekviem.

Jej popularita stále rástla, už v prvom ročníku ankety Zlatý slávik za rok 1962 bola tretia, speváci aj speváčky boli iba v jednej kategórii, vyhral Waldemar Matuška. Rok nato bola tretia, vyhral Karel Gott. Za rok 1964 už mali zvlášť kategóriu speváci aj speváčky, u speváčok vyhrala Eva Pilarová. Zlatého slávika získala aj za roky 1965, 1967 a 1972. V roku 1965 odišla na sólovú dráhu, založila si vlastnú skupinu, často vystupovala v zahraničí. Vo februári 1973 ju zachránila Božia ruka: S kapelou koncertovali na Kube, kapela sa vrátila do Prahy, Pilarová ostala na Kube. Lietadlo havarovalo tesne pred pristátím v Prahe, nikto z jej kapely haváriu neprežil…

Potom sa začala viac venovať džezu a swingu. Koncertovala s orchestrami Karla Vlacha a Karla Kraugartnera aj Gustava Broma. Keďže jej dvaja bývalí manželia emigrovali na Západ, mohla vystupovať iba v bývalom socialistickom tábore. Situácia sa zmenila až po roku 1989, koncertovala v USA, Kanade, Austrálii a väčšine európskych krajín. Venovala sa aj fotografovaniu, bolo o nej známe, že je výbornou kuchárkou, vydala šesť kuchárskych kníh s receptami.

Eva Pilarová sa trikrát vydala. Prvým manželom bol hudobník Milan Pilar, druhým spevák Jaromír Mayer. Obaja emigrovali na Západ. Tretím manželom bol od roku 1984 tanečník Jan Kolomazník. Z prvého manželstva má syna Milana. Jej zdravotné problémy sa začali v roku 2018, keď si doma pri páde zlomila rameno a stehennú kosť. Zlomeniny ju pripútali na dlhú dobu na lôžko a dokonca musela podstúpiť aj reoperáciu. Keď sa začalo blýskať na lepšie časy, podrobila sa operácii obličky, čo však spôsobilo ďalšie problémy. Od tej doby bola v nemocnici v starostlivosti sestier z rádu boromejok. Napokon do speváckeho neba odišla 15. marca 2020 vo veku 80 rokov. Zanechala však za sebou skvelé piesne, ktoré si podmaňujú nielen pamätníkov, ale aj ďalšie a ďalšie generácie.