Známa talianska novinárka a spisovateľka Oriana Fallaci vydala v roku 1965 knihu Ak zomrie slnko, ktorá vzbudila celosvetovo mimoriadny záujem. Uvažuje v nej o situácii, keď Slnko natoľko vychladne, že naša Zem sa stane neobývateľná a ľudstvo si bude musieť nájsť iný domov.
Vtedy ešte iba začali zaznievať hlasy, upozorňujúce na oveľa bližšiu hrozbu – že si svoju planétu zničíme sami. Významným krokom sa stalo, keď z iniciatívy amerického environmentálneho aktivistu a senátora Gaylorda Nelsona bol v roku 1970 prvý raz vyhlásený Deň Zeme na 22. apríl. Odvtedy silnie úsilie uchrániť zemeguľu od ničivých dopadov nepremyslenej činnosti človeka, čoraz viac sa však približuje bod, keď už podľa vedcov nebude návratu.
Hoci je veľa toho, čo sa musí zmeniť, najznepokojujúcejšie sú zrejme klimatické zmeny, globálne otepľovanie. Zdanlivo nepatrné, ale v konečnom dôsledku zničujúce. Povrchové teploty sa v industriálnom období, teda po roku 1900, zvyšovali v priemere o 0,2 stupňa Celzia za desaťročie, za dekádu 2011 – 2020 však už o celý jeden stupeň. Aj väčšina skeptikov je konfrontovaná s rukolapnými faktami, akými je rastúci výskyt prírodných katastrof. Ak sa však nepodarí docieliť zastavenie rastu teplôt na medzinárodne akceptovanom zámere nie viac než 1, 5 stupňa, vedecká komunita sa zhoduje na veľmi čiernych scenároch. Topenie ľadovcov zdvihne úroveň morí tak, že viaceré pevniny sa dostanú pod vodu, už dnes rozsiahle horúce a nehostinné priestory najmä Afriky sa stanú neobývateľné, stámilióny ľudí sa dajú do pohybu…
Je tu však ešte mnoho ďalšieho, čím negatívne vplývame na naše životné prostredie a ešte viac, čo musíme zmeniť. A týka sa to naozaj všetkých. Iste, na prvom mieste musia byť razantnejšie opatrenia na poli priemyslu, dopravy či poľnohospodárstva, ale aj všetky ďalšie subjekty i každý jednotlivec môže niečo urobiť. Väčšinou však ešte stále prevládajú egoistické a krátkodobé záujmy a priznajme si, aj neochota väčšiny z nás vzdať sa časti svojich návykov a komfortu. Varovania sú však viac než jasné, Deň Zeme nám ich opäť pripomína.
Táto stránka je zamerané na seniorov, čo to teda má spoločné so staršou generáciou? Isteže najmä to, že ide o vec všetkých bez ohľadu na vek. A aj my starší sa môžeme aktívnejšie zapojiť. Presne o týždeň po Dni Zeme, sobota 29. apríla bude patriť Európskemu dňu solidarity a spolupráce medzi generáciami. Budeme sa mu podrobnejšie venovať. Rád si však pripomínam, ako sme sa skupina seniorov zúčastňovali na známych piatkových zhromaždeniach študentov a mládeže za záchranu planéty. Deň Zeme sa nás veľmi týka – a ešte viac budúcich pokolení. Konať však treba dnes!
Miloš Nemeček
