Berlínsky múr začali stavať pred 65 rokmi, v noci z 12. na 13. augusta 1961. Táto nezmyselná a neľudská stavba merala celkove 155 km, z toho 45 kilometrov v Berlíne pretínalo mesto priamo v jeho srdci. Takmer tridsať rokov rozdeľovala rodiny, mesto, krajinu a celý svet, bola symbolom studenej vojny. Právom sa deň pádu Berlínskeho múru, ku ktorému došlo 9. novembra 1989, stal Svetovým dňom slobody. Symbol rozdelenia sa stal začiatkom spájania Európy.

Múr zasiahol do životov miliónov ľudí, státisíca sa ho pokúsili prekonať a stovky to stálo život. Najbrutálnejší a najznámejší bol osud obyvateľov na Bernauerskej ulici, ktorí mali vchody z Východu, ale ich okná smerovali na Západ. Tie im zamurovali alebo zamrežovali ostnatým drôtom. O postavení Berlínskeho múru rozhodli stranícke orgány Nemeckej demokratickej republiky s odôvodnením, že zo Západu prenikajú revanšistické sily, skutočný motív ale bol zabrániť v úteku svojim občanom. Za predchádzajúce roky ušli z komunistického východného Nemecka takmer tri milióny ľudí, väčšina práve cez Berlín. Múr bol vysoký takmer štyri metre a na východnej strane múru bolo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a pás smrti – mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami. Dostať sa do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100 tisíc ľudí, zahynulo viac než 300.

Ešte aj v čase uvoľňovania na medzinárodnej scéne aj vo vnútri totalitných režimov najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker vyhlasoval, že múr bude stáť najmenej 50 rokov, 9. novembra 1989 sa začali udalosti, ktoré zmenili dejiny. Desiatky novinárov z celého sveta prišli na tlačovú konferenciu člena východonemeckého vedenia Güntera Schabowského, na ktorej informoval o zrušení obmedzení cestovania na Západ zvyčajným byrokratickým jazykom. Na záver pomerne nudnej tlačovej konferencie padla otázka, kedy to začne platiť. Schabowski vyslovil vetu: „Podľa môjho názoru začne platiť… …hneď. Okamžite!“ Správa sa bleskovo šírila do celého sveta, priniesla pád Berlínskeho múru, koniec rozdelenia Nemecka a vyvrcholenie demokratických zmien v mnohých krajinách vrátanej našej.

Zdroj a foto: Wikipedia, Teraz.sk, STVR, Dromedar.sk, Noviny.sk, Aktuality.sk


; ?>/redot.gif?id=B82b8O_a5Ls3XjD01oFqE6bS7KSs.2wfDUMZIRLweTP.67/fastid=dqswmimgucjblgjkfchryeioxtlc/stparam=ngfmetrneh/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=)


