Belehradský triumf 1976 bol výrazne slovenský aj belasý

Po dvoch strieborných medailách z majstrovstiev sveta v rokoch 1934 a 1962 futbalová reprezentácia Československa získala zlato na majstrovstvách Európy 1976 v Belehrade a táto trojica predstavuje najväčšie úspechy v histórii slovenského aj českého futbalu. Belehradský triumf, ktorý sa odohral presne pred polstoročím, 20. júna 1976, má navyše mimoriadne silný slovenský akcent aj belasé zafarbenie. V dvadsaťčlennom kádri bolo až pätnásť hráčov zo Slovenska a sedem nosilo belasý klubový dres vtedy najlepšieho mužstva u nás Slovana Bratislava. Navyše na trénerskej lavičke sedel spolu s Václavom Ježkom nezabudnuteľný Jozef Vengloš. Vo veľkom finále proti Nemecku nastúpilo v základnej zostave osem slovenských hráčov, z toho šesť zo Slovana Bratislava. Góly v priebehu zápasu dali slovanista Ján Švehlík a Karol Dobiaš z Trnavy, v jedenástkovom rozstrele skórovali slovanisti Marián Masný s Ondrušom a interista Laco Jurkemik, korunoval to oblúčikom, ktorý vošiel do futbalových dejín, básnik tohto športu Antonín Panenka a trofej nad hlavu ako prvý zdvihol kapitán a pilier obrany Anton Ondruš.

V histórii zrejme len ťažko nájdeme prípad, kedy malo víťazné mužstvo na svetovom či európskom šampionáte obranu zloženú z hráčov jedného klubu. Československú obrannú štvoricu tvorili v roku 1976 Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Anton Ondruš a Koloman Gögh a všetci v tom čase pôsobili v ŠK Slovan Bratislava. Samozrejme nemôžeme zabudnúť na skvelého Karola Dobiaša, ktorý jazdil po čiare od pozície krajného obrancu cez stred na krídlo s presnými centrami až do úlohy strelca. K tomu ešte na krídle vynikal Marián Masný a na hrote útoku hral Ján Švehlík. Vo finále proti Nemecku nastúpilo v základnej zostave šesť hráčov Slovana Bratislava a preto má historické zlato právom aj belasé zafarbenie. Nezabudnime však ani na výborných košických stredopoliarov, v semifinále hral Jaro Pollák a vo finále Jozef Móder.

Československo v roku 1976 vyrazilo dych všetkým favorizovaným súperom. Čechoslováci v kvalifikačnej skupine zvládli náročné prekážky v podobe Anglicka, Portugalska a Cypru. V záverečnej nominácii bolo celkom sedem hráčov Slovana Bratislava a na lavičke sedel Jozef Vengloš. Semifinále prinieslo súboj so sebavedomými Holanďanmi. Hneď v úvode prišla veľká chvíľa stopéra Slovana Bratislava Antona Ondruša, ktorý hlavičkou otvoril skóre. Počasie v Záhrebe futbalu neprialo, trávnik kropil dážď, práve gólový hrdina Anton Ondruš doplatil s blížiacim sa záverom na ťažký terén a strelil si nešťastného vlastenca. Zápas šiel do predĺženia, v ktorom skórovali Nehoda s Veselým a Československo bolo vo finále!

Obrana sprava Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Anton Ondruš, Koloman Gögh, na pravom krídle Marián Masný a v útoku Ján Švehlík. Na lavičke náhradníkov pripravený brankár Alexander Vencel, a pri hlavnom trénerovi Ježekovi jeho asistent Jozef Vengloš. To bolo zastúpenie slovanistov vo finále proti západným Nemcom, v ktorom belasí zohrali významnú úlohu. Už po ôsmich minútach totiž vystrelil Ján Švehlík, brankár vyrazil len k Masnému, ktorý sa neunáhlil, vrátil Švehlíkovi a ten otvoril skóre finálového duelu. Keď pridal Dobiaš druhý gól, zdalo sa, že náš tím nemôže v ceste za zlatom nič zastaviť. Opak bol pravdou, Nemci dvakrát skórovali a rozhodovalo sa v penaltovom rozstrele. V prvých troch sériách sa strelci ani na jednej strane nemýlili. Až v štvrtej sérii prekopol bránu Nemec Uli Hoeness a Antonín Panenka potom predviedol legendárny oblúčik do stredu bránky. Anton Ondruš ako kapitán Československa mohol nad hlavu zdvihnúť víťaznú trofej pre majstrov Európy…